Kremnica 14. júna (TASR) – Každú kvapku dažďovej vody je potrebné zadržať na území a nedovoliť jej, aby odtiekla bez úžitku. Myslí si to Michal Kravčík, autor publikácie Po nás púšť a potopa, ktorá sa venuje otázke protipovodňovej prevencie na Slovensku. Všetky vodné zdroje v SR totiž pochádzajú z dažďa a pokiaľ má dážď podľa jeho slov možnosť vsiaknuť do pôdy, tak napája podzemné vody a pramene, stabilizuje prostredie a pomaly odteká z územia.
Pokiaľ je však krajina poškodená, povrch terénu zapečatený a odkanalizovaný a podobne, tak dažďová voda veľmi rýchlo odteká preč, nemá šancu sa zachytiť, vsiaknuť a vypariť sa. Z toho podľa Kravčíka vznikajú povodne. "Pretože keď sa zhrmí voda z lesov a lúk a poškodenej časti krajiny, tak veľmi rýchlo pritečie do údolia a tam spôsobuje katastrofu," podotkol.
Slovensko podľa Kravčíka ročne prichádza o približne 250 miliónov kubíkov vody a krajina sa tak vysušuje. "Je preto na zváženie, ako ďalej s vodným hospodárstvom na Slovensku," podotkol v tejto súvislosti. Práve otázke vzniku povodní a opatreniam na ich predchádzanie sa venuje spomínaná publikácia.
Jej cieľom je ponúknuť riešenia, ktoré vznikli minulý rok počas realizácie vládneho programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí. "Aby mali ľudia námety ako si chrániť svoju vodu vo svojom chotári, pri svojom obydlí," podotkol Kravčík. Prostredníctvom 500 fotografií publikácia dokumentuje, v akom stave sú niektoré poškodené časti krajiny a ako vznikajú povodne.
Ukazuje tiež historické skúsenosti s revitalizáciou krajiny na Slovensku od čias valaskej kolonizácie až po realizáciu malých vodných nádrží. Problematike protipovodňovej prevencie sa venuje aj séria regionálnych konferencií. Prvá z nich sa dnes konala v Kremnici, nasledovať budú ďalšie v Kružľovej, Krivanoch a Snežnici.