Bratislava/Brusel 24. júna (TASR/HSP/Foto:TASR)

Flašíková si myslí, že pojem rómska otázka vyvoláva napätie

Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová si myslí, že pre zníženie nevraživosti v spoločnosti, by sa nemalo zdôrazňovať označenie rómska otázka. “V budúcnosti by sme sa mali viac zamerať na to, že budeme hovoriť o sociálne neprispôsobivej skupine obyvateľov, keďže nejde iba o Rómov. Už len ten samotný pojem – riešenie rómskej problematiky, evidentne vyvoláva veľké napätie v spoločnosti,” priblížila pre TASR.

Stačí zmeniť pojem?

Možno by bolo treba zamyslieť sa, či samotný pojem vyvoláva napätie, ale čo to nie sú skôr problémy, ktoré sú pod týmto pojmom chápané. Či ak budeme hovoriť o sociálne neprispôsobivých, nebude vyvolávať tento nový, politicky ešte korektnejší pojem, rovnaké alebo ešte väčšie napätie, pretože sa pod ním bude aj tak chápať rómska problematika. Neprispôsobivých nerómov je minimum a je preto pravdepodobné, že sa nový, politický korektný pojem, aj tak s totožní s rómskou menšinou, ktorá vykazuje omnoho vyššiu mieru neprispôsobenia ako bežná populácia.

Podľa Flašíkovej sa nedodržiava dohovor o právach dieťaťa 

Podľa nej si väčšia integrácia rómskeho etnika do spoločnosti vyžaduje nový prístup a riešenie. Za osobitnú kapitolu považuje nedodržiavanie Dohovoru o právach dieťaťa v osadách. “Treba sa zamyslieť nad tým, ako sa chce štát postarať o deti, ktoré nie sú vychovávané vo vyhovujúcich podmienkach,” konštatovala. Jedným z najväčších problémom je ich nízke vzdelanie. Ako Flašíková Beňová poznamenala, rómska populácia ho nevníma ako pridanú hodnotu, ktorá by im mohla zlepšiť život. Preto by sa mali hľadať spôsoby, ako im vysvetliť opak.

Budúcnosť vidí v integrovaných školách 

Budúcnosť však namiesto internátnych škôl vidí v integrovaných školách. Vysvetlila to tým, že rómski rodičia nie sú ochotní posielať preč svoje deti na dlhšie obdobie. “Rómska rodina je neuveriteľne súdržná. Nie je také jednoduché povedať – my vám teraz vytvoríme internátne školy a vy nám do nich s radosťou pošlete svoje deti,” upozornila europoslankyňa.

Pravda je aj to, že ani bieli rodičia, nie sú ochotní posielať svoje deti do integrovaných škôl. Na dedinách, kde žije početnejšia rómska komunita, bieli obyvatelia obce radšej nosia svoje deti do vzdialenejšej obce, ako by sa v triede s Rómami mali nakaziť nejakou chorobou, alebo si priniesť domov vo vlasoch nejakého nepozvaného návštevníka. Školy sa potom v takýchto obciach stávajú čisto rómskymi.

Perspektívu vidí v rómskych asistentoch 

Za oveľa lepší spôsob považuje investovanie väčšieho množstva financií do rómskych asistentov. “Príde mi to zmysluplnejšie,” dodala. Tí by žiakom pomáhali už od začiatku ich vzdelávania v škole. Poukázala na to, že rómske deti na vyučovaní veľmi skoro prestávajú rozumieť učiteľke, keďže sú vychovávané v inom prostredí, a ako ťažko vzdelávateľné, potom končia v špeciálnych triedach.

Rómska problematika sa stala európskou témou neskôr, ako iné otázky. Flašíková Beňová je presvedčená o tom, že napríklad Európska komisia (EK) nemá absolútne predstavu o tom, aké sú skutočné podmienky a riešenie tejto otázky v krajinách, kde je výrazné zastúpenie rómskeho etnika, ako je Slovensko, Maďarská republika, Rumunsko či Bulharsko. “Všetky doterajšie riešenia boli skutočne len formálnymi, ale v princípe sa nikto touto problematikou nezaoberal. Až keď prišiel rok 2010 a Francúzsko deportovalo bulharských a rumunských Rómov, tak vznikla pomerne veľká vlna v Európskom parlamente, ktorá kritizovala Komisiu, že nezačala voči Francúzsku konanie. Vtedy sa touto problematikou začali možno niektorí ľudia aj viacej zaoberať,” poznamenala.

Európska komisia vyzvala na zlepšenie integrácie Rómov 

Koncom mája tohto roka vyzvala EK členské štáty únie, aby realizovali svoje vnútroštátne stratégie na zlepšenie hospodárskej a sociálnej integrácie 10 až 12 miliónov európskych Rómov. Tie museli prijať do konca minulého roka. Slovenská vláda tak spravila v januári 2012. Stratégia sa zameriava na zlepšenie ich prístupu k vzdelaniu, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti či bývaniu.

Na podporu zamestnanosti a sociálneho začlenenia tejto komunity bolo pre Slovensko orientačne vyčlenených na roky 2007 až 2013 okolo 200 miliónov eur. Okrem toho Európsky parlament vyčlenil päť miliónov eur na pilotné projekty v oblasti sociálneho začlenenia.