Keď Jeanovi Asselbornovi na konštatovanie: „potrebujeme migrantov, pretože Európa starne!“ odpovedal Matteo Salvini slušným, trpezlivým vysvetľovaním, že možno v Luxembursku takáto potreba existuje, ale v Taliansku chcú pomôcť mladým ľuďom vychovávať vlastné deti, aby neboli odkázaní nahrádzať ich novodobými „otrokmi“ z Afriky… začal ho luxemburský minister najskôr podráždene prerušovať francúzskym frflaním: “allez, allez, allez …” („choď, choď, choď …“), pokračoval podpichovaním o práci Talianov v Luxembursku, aby napokon zahviezdil nadávkou “… Merde alors! …” (slušnejšie pretlmočené: „… do prdele! ….“). Informoval o konverzácii ministrov, ktorá je zachytená na videu Jaroslav Paška.
Aj keď takéto nedôstojné, až sprosté správanie sa luxemburského ministra zahraničných vecí Asselborna na oficiálnom fóre je samo o sebe vážnym škandálom (možno spochybňujúcim aj spôsobilosť na výkon reprezentačnej štátnej funkcie), oveľa väčším škandálom je jeho verejné prerieknutie sa, že oficiálna bruselská politika „otvorených hraníc migrantom“ nie je motivovaná humanitárnymi dôvodmi (ako nám to dlhé roky tvrdia európski politici, aj médiá), ale len zištnou „potrebou“ zabezpečiť si pre niektorých európskych producentov viac jednoduchej, lacnej pracovnej sily z rozvojového sveta.
Paška dodáva, že Salviniho šťavnatá paralela, medzi bývalým zvážaním otrokov z Afriky (ktorými plantážnici v USA nahrádzali fyzicky menej odolnú domorodú indiánsku rasu) a súčasným, masovým zvážaním migrantov do Európy, všetkým zrozumiteľne priblížila pokrytectvo a morálne bahno bruselského establishmentu, ktorý nám svoje skutočné dôvody neochoty riadne zakročiť proti migrácii doposiaľ maskoval humanitou. “Aj preto taká zlostná a vulgárna reakcia Junckerovho priateľa, Asselborna!” Vysvetlil Paška.