Lipšicov úrad prezentuje neodbornosť a snahu manipulovať verejnou mienkou

Bratislava 30. októbra 2023 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

V apríli 2022 bol Róbert Kaliňák obvinený v rámci kauzy Súmrak a na návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) ho Špecializovaný trestný súd vzal do väzby. Najvyšší súd SR však vyhovel jeho sťažnosti a prepustil ho na slobodu, obvinenia boli nakoniec generálnym prokurátorom SR v novembri minulého roku zrušené a nedávno sa Ministerstvo spravodlivosti SR v mene Slovenskej republiky Kaliňákovi ospravedlnilo za nezákonné stíhanie a väzbu

ÚŠP sa mohol k ospravedlneniu pripojiť alebo aspoň mlčať, no zvolil iný postup, ktorý preukazuje neodbornosť a  neúctu k zákonu aj k rozhodnutiu Ústavného súdu SR a snahu manipulovať verejnou mienkou.

Ako informovala SITA, v parlamentnelisty.sk z 20.10.2023 ÚŠP v priamom rozpore s ospravedlnením Ministerstva spravodlivosti SR a právoplatným rozhodnutím generálneho prokurátora SR naďalej tvrdí, že obvinenie Kaliňáka bolo dôvodné. Svoj postoj opiera o tvrdenie, že Špecializovaný trestný súd v rozhodnutí o jeho vzatí do väzby vyslovil názor, že trestné stíhanie je dôvodné a že aj Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí vyslovil rovnaký názor a „Rešpekt k právoplatným rozhodnutiam súdnej moci je nevyhnutným predpokladom fungovania právneho štátu“.

Pravda je však taká, že Špecializovaný trestný súd, ani Najvyšší súd SR, ani žiaden iný súd nikdy neprijali právoplatné rozhodnutie, že trestné stíhanie Róberta Kaliňáka bolo dôvodné. Všeobecné súdy ani nie sú oprávnené právoplatne rozhodovať o dôvodnosti trestného stíhania. Rozhodovali len o väzbe. Súd posudzuje dôvodnosť trestného stíhania len pre účely rozhodnutia o väzbe. Posúdenie dôvodnosti trestného stíhania nie je súčasťou výroku rozhodnutia o väzbe a nenadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť.

Ak na pochopenie tejto skutočnosti Lipšicovi a jeho kolegom nestačí ich odbornosť, potom by mali rešpektovať aspoň rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 2/2022 z 21. júna 2023, ktorým nevyhovel návrhu skupiny 42 poslancov Národnej rady SR na začatie konania o súlade § 363 až § 367 Trestného poriadku s Ústavou SR a návrhu prezidentky SR na takéto konanie.

V uvedenom rozhodnutí Ústavný súd SR (bod 130 a nasl.) jednoznačne vyložil, že nie je akceptovateľné vyžadovať od súdu rozhodujúceho o väzbe obvineného, aby preberal právomoc prokurátora a detailne skúmal zákonnosť postupu vyšetrovateľa v rámci prípravného konania a konania pred začatím trestného stíhania. Nie je úlohou sudcu prijímať všeobecne záväzné závery týkajúce sa dôvodnosti trestného stíhania obvineného. „Posudzovanie materiálnych podmienok väzby a uvedenie skutkových okolností, ktoré preukazujú dôvodnosť trestného stíhania v odôvodnení rozhodnutia o väzbe, nie je možné zamieňať s rozhodnutím o vznesení obvinenia, jeho preskúmavaním a prípadným zrušením. Takúto právomoc súd, resp. sudca pre prípravné konanie podľa Trestného poriadku nemá.“

O mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatnému rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, a to vrátane uznesenia o vznesení obvinenia „rozhoduje generálny prokurátor a jeho rozhodnutie (alebo nerozhodnutie) nie je možné nahradiť ani rozhodnutím iného orgánu činného v trestnom konaní a ani rozhodnutím súdu“.

Posúdene dôvodnosti trestného stíhania Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach o väzbe nemá teda zjavne žiadnu súvislosť rešpektovaním právoplatných rozhodnutí súdnej moci. Ak ÚŠP aj po citovanom rozhodnutí Ústavného súdu SR tvrdí opak, svedčí to o jeho neodbornosti a  neúcte k zákonom aj k rozhodnutiu Ústavného súdu SR a snahe manipulovať verejnou mienkou.