Bratislava 13. mája 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Erika Schultz)
Približne pred rokom som si kúpil tri vpodstate autobiografické knihy ruského spisovateľa Nikolaja Lilina, ktoré sa okamžite zaradili do rebríčka mojích najobľúbenejších kníh a vrele som ich doporučil mojím priateľom. Knihy som si zakúpil v kníhkupectve Martinus, distribuuje ich však aj Panta Rei a objednať sa dajú bez problémov aj na internete
Všetci moji známi si takisto uvedené knihy kúpili a ocenili ich podobne ako ja, veľmi vysoko. Elektronický odkaz na knihy si môžete nájsť tu:
Prvou z kníh Lilinovej trilógie je diel “Sibírska výchova”. Samozrejme nebudem prezrádzať dej, ale autor v nej opisuje svoje detstvo v Podnestersku na sklonku socializmu a v tvrdom období po rozpade ZSSR.
Keďže pochádzal z rodiny sibírskeho “vora v zakone” (člen kriminálneho podsvetia), jeho detstvo a mladosť boli poznačené drsnými stretnutiami s políciou a konkurenčnými bandami mladistvých vo vojne gangov o teritórium.
Autor oboznamuje čitateľa aj s niektorými zvykmi a tetovaniami, charaktickými pre ruské podsvetie. K tetovaniam má veľmi blízko, pretože sám patril k vyhľadávaným tetovačom v ruskom podsvetí a po svojom odchode do Talianska sa okrem iného aj živil ako tetovač v talianskom tetovacom štúdiu.
Pomerne naturalisticky sú zobrazené aj jeho tvrdé skúsenosti z väzenia pre mladistvých, pre ktoré kniha nie je naozaj vhodná pre citlivejšieho čitateľa. Kniha Sibírska výchova sa končí povolávacím rozkazom hlavného hrdinu a jeho nástupom na vojenskú službu.
Druhý diel trilógie s názvom “Voľný pád” opisuje pôsobenie hlavného hrdinu v špeciálnych jednotkách ruskej armády v čase Čečenskej vojny.
Kniha je možno ešte napínavejšia ako prvý diel a odkrýva niektoré skryté skutočnosti o tomto konflikte. Autor, ktorý pôsobil ako sniper v útvaroch špeciálneho určenia odkrýva aj niektoré špeciality ruskej armády vo výcviku sniperov, či záškodníckych praktík ruských jednotiek, pôsobiacich za frontovou líniou.
Tretí diel s názvom “Dech tmy” sa zaoberá problémami, ktoré autor zažil po návrate zo služby v Čečensku pri snahách zapojiť sa do civilného života.
Veľmi osobne a pôsobivo vyznievajú state v ktorých hovorí o osobných skúsenostiach pri zbavovaní sa postraumatického stresu a napätia, ktorým prechádza mnoho vojnových veteránov. V tomto období “života na hrane”, pri ktorom si potreboval utriediť znova svoje hodnoty a životný systém, sa priznáva vo svojej otvorenej vnútornej spovedi čitateľovi aj k tomu, že pomerne vážne uvažoval o sebevražde.
K návratu do psychického normálu a očiste duše mu pomohla cesta na Sibír, pri ktorej navštívil svojho starého otca, bývalého kriminálnika, ktorý odmietol vrátiť sa do spoločnosti a po odsedení si trestu ostal žiť v hlbokých sibírskych lesoch, kde našiel pokoj a životnú istotu
Keďže sa hlavnému hrdinovi napriek mnohým snahám nepodarilo nájsť uplatnenie v bežnom civilnom živote, začal pracovať pre ruskú bezpečnostnú agentúru. Tá si vysoko cenila jeho bojové skúsenosti, podrobila ho ďalšiemu výcviku a postavila pred neho nové úlohy v zmenených podmienkach bezpečnostných služieb. Kniha končí rozhodnutím hlavného hrdinu odísť z Ruska do Talianska.
Takže ak hľadáte knihu, ktorá čitateľa naozaj osloví a prinúti ho vrátiť sa k nej aj neskôr a určite neskončí nakoniec zabudnutá a zapadnutá prachom niekde v krabici, Lilinova trilógia je práve to, po čom by ste mali siahnuť.
Branislav Krasnovský