Analytička a autorka stĺpčekov Marianna Belenkaja uvádza, že keď Európania vypracovávali nový migračný plán, ktorý by pomohol znížiť napätie v EÚ, vôbec ho nekonzultovali so severoafrickými krajinami. Potom sa ukázalo, že ich údajne potenciálni partneri sú rázne proti budovaniu migračných centier na ich území.
Fayez al-Sarraj, predseda terajšej vlády v Tripolise, v rozhovore pre nemecký Bild zdôraznil, že Líbya nikdy nepríjme späť utečencov, ktorých nepustili do EÚ, a nesúhlasí s budovaním migračných centier na svojom území, a to aj keď Európa vyčlení finančnú pomoc.
Podľa európskych očakávaní by sa Líbya mala stať základným kameňom novej migračnej politiky, pretože akákoľvek líbyjská vláda by mala byť závislá na finančnej a politickej podpore EÚ, domnieva sa expert Grigorij Lukjanov.
„Líbyjská vláda chápe, že v terajšej forme táto dohoda rieši európske problémy na úkor líbyjských záujmov,” povedal Lukjanov.
Podľa experta má Európa málo čo navrhnúť Líbyi výmenou za riešenie toho, čo Európa považuje za hrozbu, ale Líbya to nevníma ako problém.
V posledných rokoch sa líbyjské územie stalo hlavnou cestou, ktorou migranti utekajú pred konfliktami, chudobou a prenasledovaním v Afrike, aby sa dostali do Európy. Nebolo to tak vždy, práve za vlády Muammara Kaddáfího, ktorého v USA a EÚ vyhlásili za diktátora a potom ho zabili západom podporovaní povstalci. Pred touto vojnou Líbya zažívala značný ekonomický rast. Nebola krajinou tranzitu, ale túžobným územím pre Afričanov, ktorí hľadali lepší život.
Vďaka úspešne rozvíjajúcej sa ekonomike bol v Líbyi stále nedostatok pracovných síl, miestne obyvateľstvo nemohlo pokryť vysokú ponuku pracovných miest. Preto táto severoafrická krajina ochotne prijímala veľké množstvo migrantov nielen z Afriky, ale tiež z EÚ a Číny. Africkí migranti neišli z Líbye do Európy, pretože už tam mali dobré životné podmienky a prácu, uvádza Lukjanov.
Všetko sa zmenilo v roku 2011, kedy Líbya po vražde Kaddáfího kvôli zahraničnému zásahu do občianskej vojny upadla do chaosu, v ktorej boli protivládni povstalci aktívne podporovaní európskymi štátmi, USA a NATO.
Ľahkomyseľná invázia Západu do Líbye, ktorú považovali za pomoc bojovníkom za slobodu, nechala tento severoafrický štát v troskách. Chaos po smrti Kaddáfího aktívne využívali vojenské skupiny a klany, ktoré obchodovali s ľuďmi a pašovali ropu. V roku 2014 bola Líbya rozdelená vládou v Tobruku podporovanou OSN a vládou v Tripolise, ktorú vytvorili islamisti. V tejto dobe značne vzrástol prúd utečencov, ktorí utekali cez Líbyu do Európy.
V roku 2016 bola vytvorená vláda národnej jednoty Líbye, ktorá by mala zjednotiť krajinu, ale nebola toho schopná, pretože v Tobruku vzniklo nové centrum moci.
V situácii politickej krízy, kedy miestni vojaci a klany, ktoré nemajú žiadny vzťah k centrálnej vláde a určujú život obyvateľstva, sa akákoľvek idea o vytvorení migračného strediska v Líbyi zdá neživotaschopnou a nemožnou.