Liberálni falzifikátori prepisujú dejiny – Sovieti nás vraj „okupovali“, čo bude ďalej, zbúrame Slavín?

Bratislava 5. septembra 2019 (HSP/Foto: TASR-Bohdan Kopčák)

Liberálni demagógovia v Poľsku, Čechách, Bulharsku a na Slovensku začali synchronizovanú ofenzívu s cieľom totálneho prepísania dejín druhej svetovej vojny. Obludná kampaň, ktorá má vykresliť Sovietsky zväz ako agresora a okupanta je brutálnym útokom na posledné zvyšky zdravého rozumu

Po tom, ako sa denníku SME veľmi nevydaril pokus s rehabilitáciou pedofilov, dočkali sme sa ešte nechutnejšej manipulácie a konšpirácie. Máme si vraj konečne priznať, že Sovieti nás „okupovali“. S takouto interpretáciou oslobodenia Československa vyrukoval český redaktor a doktor histórie Luboš Palata, ktorému redakcia SME poskytla priestor na šírenie jeho bludov.

Redakcia SME zrejme usúdila, že tri štvrťstoročia od ukončenia druhej svetovej vojny je dostatočne dlhá doba, kedy už väčšina pamätníkov vymrela, takže nastal vhodný moment na indoktrináciu spoločnosti bludmi o sovietskej agresii a okupácii.

Poľsko je umelo vykresľované ako obeť aj napriek tomu, že Varšava už od roku 1934 (pakt Piłsudski-Hitler) Berlínu intenzívne signalizovala svoj záujem podieľať sa spolu s nacistami na budúcom rozčlenení Sovietskeho zväzu a na spoločnom delení územnej koristi na východe s tým, že Poľsko nechcelo nič viac a nič menej ako sovietsku Ukrajinu a prístup k Čiernemu moru.

Aj preto Poľsko v čase mníchovskej zrady západných mocností (1938) kategoricky odmietlo možnosť presunu Červenej armády cez svoje územie s cieľom vojenskej pomoci Sovietskeho zväzu Československu pri obrane pred hitlerovskou agresiou.

Hitler sa Poliakom za túto službu odmenil tým, že poľskej „hyene“ (ako sa o Poliakoch vtedy vyjadril Winston Churchill) dovolil, aby si z československého územia tiež odhryzla Těšínsko, severnú Oravu a severný Spiš. Podľa odtajnených diplomatických dokumentov boli Poliaci až do osudového konfliktu o gdaňský koridor presvedčení, že Nemci ich prizvú k rovnakému územnému parcelovaniu Sovietskeho zväzu, aké si po Mníchove spoločne s Nemcami vyskúšali v Československu.

V rusofóbnej demagógii najnovšie nezaostávajú ani Bulhari, ktorých poburuje terminológia a faktografia o úlohe Červenej armády pri oslobodzovaní východnej Európy okupovanej nacistami. Namiesto termínu „oslobodenie“ sa Sofia dožaduje, aby sa hovorilo len o „boji proti nacizmu“. V duchu tejto logiky by teda asi bolo spravodlivé prehodnotiť aj „oslobodenie“ Bulharska ruskými vojakmi spod osmanského jarma v 19. storočí. Ak je Sofia presvedčená, že ruskí vojaci nezomierali za „oslobodenie“ Bulharska, ale viedli len nejakú tuctovú rusko-tureckú vojnu, potom aj nezávislosť Bulharska je vlastne historický omyl a je otázkou, čo vlastne hľadá Bulharsko na mape Európy?

Fašizoidné tančeky liberálneho starostu Prahy 6 Ondřeja Kolářa okolo sochy osloboditeľa Prahy, sovietskeho maršala Ivana Koneva, už dosiahli také dno, že by sa za svojho pohrobka nemusel hanbiť ani najväčší český quisling z protektorátnych čias Emanuel Moravec. Praha si vraj v máji 1945 dokázala pomôcť aj sama, maximálne za asistencie vlasovcov, takže oslavovať Koneva ako osloboditeľa Prahy je podľa Ondřeja Kolářa nesprávne.

Bolo by zaujímavé, ako by prebiehalo hrdinské „májové povstanie pražského ľudu“, ak by sa Stalin a Červená armáda hypoteticky uspokojili s vyhnaním Wehrmachtu zo sovietskeho územia bez toho, aby pokračovali v jeho decimovaní aj za hranicami Sovietskeho zväzu. Ak by Stalin nepokračoval v ofenzíve až do Berlína, je viac než isté, že by nedošlo ani len k vylodeniu v Normandii, tobôž k nejakému varšavskému či pražskému povstaniu. Ani vylodenie v Normandii a tým skôr tragikomické povstania vo Varšave či v Prahe by neboli absolútne možné bez postupu Červenej armády, ktorá na seba po celý čas viazala hlavné sily nacistov. Ak by sa Červená armáda zastavila na hraniciach Sovietskeho zväzu, nedošlo by k žiadnemu vylodeniu v Normandii a o nejakom SNP, či povstaní vo Varšave, alebo v Prahe by dodnes nikto ani nechyroval.

Liberálni falzifikátori a demagógovia arogantným spôsobom podsúvajú verejnosti absolútne pokrivenú interpretáciu druhej svetovej vojny. Vzhľadom na epigónsku povahu a tradíciu slovenských liberálov vo vzťahu k českým susedom sa môžeme spoľahnúť, že ak českí antifašisti prehrajú boj za záchranu Konevovej sochy v Prahe, je iba otázkou času, kedy sa aj v Bratislave rozpúta boj fašizoidných liberálnych extrémistov za zrúcanie pamätníka sovietskym osloboditeľom na Slavíne.

Gabriel Gačko