Bratislava 6. apríla 2023 (HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)
Slovenská herečka Dorota Nvotová je známa svojimi otvorene liberálnymi postojmi ku mnohými témam. Ako však sama tvrdí, počas sviatkov Veľkej noci má predsa len rada aj staré zvyky
Dcéra Anny Šiškovej a hudobníka Jaroslava Filipa priznáva, že má rada Veľkú noc, šibačku, oblievanie, vajíčka, kuriatka a zajačiky. Tvrdí, že by to veľa ľudí z jej okolia prekvapiť, no je fanúšičkou slovenských veľkonočných tradícii.
“Samozrejme pod podmienkou, že sa nejedná o násilie, a že každá vyšibaná žena s tým súhlasí. Asi to vychádza z môjho detstva,” podotkla s tým, že ku zvykom má blízko predovšetkým vďaka babičke z Terchovej. “Veľká noc bol čas, kedy sme sa všetci zišli v jej obrovskom dome a vo veľkonočný pondelok sa spustilo šialenstvo. A to totiž – všetci oblievali všetkých. A kvantami vody! Od šiestej ráno som si chystala fľaše a kýble vody po celom dome na tajné miesta. Môj obľúbený flek bol na schodoch, čo viedli na povalu. Nik ma nevidel, ale každý popod ne prešiel, keď ráno išiel na záchod. A schytali to. Ženy, muži, všetci. Nerobili sa rozdiely.”
Dorota Nvotová ďalej popisuje, že keď boli všetci totálne premočení, nabehli chlapi s korbáčmi a vyšibali prítomné dievčatá a ženy. “Jemne, symbolicky. Žiadne násilie. Len sranda a divný pohanský zvyk. Žiadne porušovanie ženských práv. A keď prili cudzí šibači, tiež to nerobili bolestivo. Akurát používali smradľavé voňavky. Ja som sa ako dievča na to tešila.”
Dodala, že o to väčšie bolo jej prekvapenie, keď sa osamostatnila presťahovala do Bratislavy. “Neprišiel ma vyšibať nikto. Prvú a druhú Veľkú noc som plakala. Myslela som si, že nikomu nestojím za žiadnu pozornosť. Kde sú všetci krčmoví kamaráti? Potom mi bolo vysvetlené, že v Bratislave už sa šibať nechodí. Ženám to vraj vadí a keď náhodou nejaký chlap ženu poleje, vrhne sa naňho feministický a ľudskoprávny džihád. Prestala som teda plakať a na veľkú noc sa vždy aj tak niekam odtrepem preč nech mi neni ľúto, že ďalší slovenský zvyk podľahol politickej korektnosti, namiesto toho, aby sa napríklad hovorilo o tom, že akákoľvek aktivita musí mať súhlas všetkých.”
“Čiže áno, keď ma uvidíte na veľkonočný pondelok, môžete ma decentne nebolestivo vyšibať, a obliať studenou vodou. Môžete ma aj švacnúť do vane ľadovej vody, dokonca radšej ako smradľavú voňavku. Možno vám to ale vrátim. Potom vám dám vajce. Zasmejeme sa. A mne bude lichotiť, že si na mňa niekto spomenul,” píše o svojom postoji ku veľkonočným sviatkom na Facebooku Nvotová.
Násilie na ženách
V liberálnych a feministických kruhoch sa v posledných rokoch rozvíja debata o tom, že tradície, na ktoré sú Slováci zvyknutí počas Veľkej noci je možné považovať za násilie mužov voči nežnejšiemu pohlaviu.
“Snáď po prvý raz v histórii sa budú tento rok ženy menej mlátiť a polievať. Tento idiotský zvyk nevieme vytesniť z hláv, tak nám možno musí pomôcť vírus,” uviedli napríklad pred dvoma rokmi počas vrcholiacej pandémie autorkky na feministickom portáli Ženy v meste.
Na tento štýl nedávno vznikla rapová skladba “umelcov” Veca, Supu a Zverinu s názovm Šibi Yo. Autori sa sarkasticky vyjadrujú ku tomu ako každý rok vyzerá olievanie žien či návštevy rodiny a známych.
“Šibi šibi Yo, šibi ya, šibi ye. Či sa ti to páči dievča alebo aj nie. Strik-strik, plesk-plesk, je-je. Prinášame tradičné domáce násilie,” rapujú autori v refréne skladby, ktorú na sociálnej sieti zdieľa nejedna feministická aktivistka.
Výpoveď Doroty Nôtovej však ukazuje, že ani medzi nie celkom normálnymi ženami, tieto zvyky, ako násilie voči ženám, nemusia byť vnímané.