Bratislava 10. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR – Martin Baumann)
Sú výročné „dúhové výstavky“ v školských chodbách budúcnosť nášho vzdelávacieho systému? Podľa ministra je to tak, že…
Gymnázium v Trenčíne plánovalo organizovať spomienku na obete teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave. Milan Mazurek (Republika) prišiel s informáciou, že istá pedagogická pracovníčka v tejto veci inštruovala žiakov, aby pripravili výstavku a prišli do školy pestrofarebne oblečení…
Je to – podľa vás – v súlade s kostolným, pardon, školským poriadkom?
Pozrite, minister Drucker má pravdu, keď hovorí: „Je absolútne neprijateľné, aby takáto kvalitná škola, alebo akákoľvek iná škola, bola terčom primitívnej kampane a zastrašovania.“ Na tom nie je čo komentovať; verejná či súkromná vzdelávacia inštitúcia nemá byť hrubo atakovaná kvôli svojim aktivitám. Môže byť však slušne a vecne kritizovaná.
Minister sa potom v niečom aj preriekol. Hovorí: „Školy sú apolitické inštitúcie a musia zostať bezpečným priestorom na vzdelávanie a výchovu detí bez politických vplyvov.“
A sme doma: Školy totiž nie sú len apolitické, oni majú byť oslobodené aj spod akejkoľvek ideológie. Vrátane neoliberálneho progresivizmu a jeho podmnožiny, dúhovej agendy.
Nie je predsa možné poprieť, že ak pani učiteľka v Trenčíne vyzývala študentov na prípravu „dúhovej“ výstavky, či k pestrému oblečeniu v deň tragického výročia útoku pred Teplárňou, že nejde o ideologický zásah do výučby. Individuálny pedagóg jednoducho nemôže podľa vlastného kľúča vyberať, na koho si majú žiaci takto cielene spomínať, a na koho nie – škola je štátna inštitúcia s prísnymi pravidlami a systémom!
Uznajte, tu ide o veľmi hrubý ideologický zásah: A nielen to, otvára sa aj otázka etickosti tohto počínania. Veď hovoríme o „sexuálnej inakosti“, a nie o inakosti civilizačnej alebo národnostnej…
Výstavka o žalostných podmienkach, v ktorých žijú rómske deti v osadách? Nech sa páči. Výstavka o civilných obetiach v Gaze alebo na Ukrajine? Smelo. To sú objektívne hrôzy, ktoré sa dejú sústavne, nepretržite, a pripomínajú nám, že si máme vážiť, ako bezpečne sa žije tu u nás, a zároveň vyvolávajú súcit a spolupatričnosť s tými, ktorí nemajú to privilégium.
Apropo bezpečnosť:
Veliteľ Útvaru zásahovej jednotky a kynológie pri bratislavskej Mestskej polícii sa vyjadril v rozhovore s Romanom Samotným (Tepláreň), že naše hlavné mesto patrí k najbezpečnejším v rámci európskych metropol. To tvrdenie nie je založené na vode, nevyhlásil ho nezainteresovaný klávesnicový kovboj, ale odborník, človek z fachu; kompetentná osoba s expertízou v danej oblasti.
Ako veliteľ popisuje situáciu, nočná Bratislava sa cez víkendy nemení na žiadne Peklo na Zemi, a v podstate je pokojná – vrátane Obchodnej ulice. Žiaden systémový útlak akejkoľvek menšiny tam nezaevidujete. Aj preto je podivné, že niektorí zástupcovia LGBTi žiadajú od vlády, aby im od teroristického útoku viac vychádzala v ústrety, resp. starala sa o ich bezpečie…
Keď sám veliteľ potvrdí, že ľudia sa nemajú čoho báť (pravda, to neznamená, že nemôže tu a tam dôjsť k incidentu).
Tragický teroristický útok, ku ktorému vtedy došlo, bol tiež ojedinelý incident – nebolo možné ho predvídať, a nebolo možné mu predísť. Každý príčetný človek ho jednoznačne musí odsúdiť. Takých „breivikov“ pritom máte, bohužiaľ, poskrývaných po celom svete. Jednorazovému vzplanutiu šialeného násilia preto nezabráni, ani keby ste na školy zaviedli samostatnú vyučovaciu hodinu exkluzívne o živote sexuálnych menšín. Navyše sa akosi vytráca, že atentátnik mal v hľadáčiku ako prvých hetero politikov. Čiže nešlo vyslovene o útočníka proti LGBT skupine.
Treba povedať, že s prácou na všeobecnej tolerancii verejnosti voči menšinám je to takto: Čím viac budeme na ľudí tlačiť, tým menej budú mať záujem nás akceptovať.
Preto hovoria niektorí politici o agresívnej dúhovej propagande – majú na mysli to, že sa prekračuje miera, v akej chcú isté proaktívne osoby inštruovať mládež vo veci nezvyčajných sexuálnych preferencií, či „rodovej dysfórie“. Dieťa je tabula rasa – čo mu do hlavy vložíte, to tam bude mať. Vrátane toho, že mu môžu skrsnúť rôzne „nápady“. Je psychologický poznatok, že niektorí mladí v puberte „experimentujú“ nielen s drogami, ale aj so sexualitou…
A preto – pokiaľ ide o dúhové výstavky na školách a podobnú propagandu – sa nabáda otázka na Tomáša Druckera: Chceme ich v tom experimentovaní podporovať, pán minister?
AKTUALIZOVANÉ: Spomienkovú akciu nakoniec zorganizuje mesto Trenčín. Súvislosť s útokom sa hľadá ťažko, veď jedna obeť pochádzala z bratislavskej Vrakune, a druhá sa narodila v Žiline. Radnica pod vedením Richarda Rybníčka má možno zvláštny, osobitý dôvod, prečo sa chopila tejto iniciatívy…?
Mimochodom: Bude sa v Trenčíne alebo inde takto spomínať aj na obete brutálnej bratislavskej autohavárie, dokopanie Filipínca Henryho, a ďalšie obete násilných trestných činov u nás? Alebo majú rôzne životy rôznu hodnotu?
Ja už ničomu nerozumiem, vy mi povedzte…
Prečítajte si tiež
- Streľba na Zámockej v podniku Tepláreň: Polícia vypátrala strelca, mal zabíjať otcovou zbraňou
- Rakúska polícia zatkla muža, ktorý mal byť v spojení so strelcom zo Zámockej
- Škola po tlaku zrušila spomienku na obete z Teplárne. Do kauzy sa priplietol Rybníček, a ten si ide svoje
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
