LGBTI aktivisti chcú cez verdikty Súdneho dvora EÚ pretlačiť homosexuálne sobáše vo všetkých krajinách únie. Ani naša formulácia v ústave nás nemusí ochrániť

Bratislava 5. júna 2018 (HSP/Foto:TASR)

Europoslanec Branislav Škripek upozornil na zásadný prípad v oblasti práv LGBTI komunity, ktorý aktuálne rieši Súdny dvor EÚ. Ide o kauzu Rumunského občana Adriana Comana, ktorý sa dožaduje svojich práv na uznanie sobáša s partnerom rovnakého pohlavia. Je pravdepodobné, že súd vyriekne verdikt v prospech Rumuna, čo by znamenalo, že aj ostatné podobné prípady v štátoch ako Slovensko, ktoré v súčasnosti takéto zväzky právne neuznáva, budú posudzované v súlade s týmto rozhodnutím, teda v rozpore so zákonmi členských krajín. Prejdime však k zákulisiu celého procesu

Podanie na Súdny dvor EÚ vyšlo od rumunského občana Adriana Comana, ktorý žil vo voľnom zväzku so svojim priateľom z USA. V Belgicku uzavreli registrované partnerstvo. Po návrate do Rumunska žiadali udelenie rumunského občianstva Comanovmu partnerovi, na základe ich registrovaného partnerstva z Belgicka, ako aj pridelenie štatútu rodiny na základe uznania tohto zväzku.

Rumunsko, tak ako Slovensko považuje za manželstvo zväzok jedného muža a jednej ženy, preto ich žiadosti nevyhoveli. Muži sa preto obrátili na Súdny dvor EÚ. A ten má rozhodnúť, či partnerovi Comana bolo upierané “právo” na štátne občianstvo na základe manželskej zmluvy z Belgicka. Tento rozsudok má za úlohu vyložiť právnu definíciu termínu “manželia” podľa predpisov EÚ o voľnom pohybe.

Fakt, že ide o cielenú kampaň aktivistov bojujúcich za práva gayov potvrdzuje skutočnosť, že Adrian Coman pracoval roky pre ľudskoprávnu organizáciu Open Society v New Yorku a následne v roku 2013 sa stal riaditeľom Arcus Foundation, ktorá presadzuje práva LGBTI osôb a pôsobil ako asistent poslanca v Európskom parlamente. V tom čase podal žalobu pred rumunskými súdmi ohľadne spomínaného manželstva s belgickým štátnym príslušníkom. Toto podanie sa potom cez všetky inštancie dostalo v roku 2016 pred Súdny dvor v Luxemburgu.

V jeho profile na internetových stránkach Arcus Foundation sa uvádza, že má 18-ročné skúsenosti s bojom za práva LGBTI, že je zakladateľom národnej rumunskej organizácie za práva párov rovnakého pohlavia ACCEPT, po jeho presťahovaní do Spojených štátov v roku 2002 pracoval v rámci Balticko-amerického fondu pod záštitou Nadácie otvorenej spoločnosti a ako jej programový riaditeľ Medzinárodnej gay a lesbickej komisie pre ľudské práva. V roku 2009 začal pôsobenie v Európskom parlamente v Bruseli, ako asistent a poradca poslancovi pracujúcemu v oblasti ľudských práv a boja proti korupcii.

Aktivistom LGBTI sa dlhodobo nedarí vo viacerých krajinách najmä strednej a východnej Európy presadiť do legislatívy zrovnoprávnenie sobášov či adopcie detí párov rovnakého pohlavia. Teraz prechádzajú do druhej fázy boja a túto agendu pretláčajú cez rozhodnutia európskych súdov, ktoré by mali byť následne rešpektované v členských štátoch únie.

“Pýtam sa, kde sa vzalo právo EÚ a jej inštitúcií rozhodovať o tom, aké smú byť naše hodnoty a meniť tak našu históriu bez nášho súhlasu? Súdny dvor EÚ predsa nie je žiadnou priamo volenou, ale technokratickou inštitúciou. Ako teda môže rozhodovať o hodnotách a kultúre suverénnych krajín?” upozornil poslanec EP Branislav Škripek, ktorý dodal, že teraz ide o práva LGBTI a následne sa takýto scenár môže uplatniť aj v iných otázkach, kde sú legislatívne normy členských štátov v rozpore s niektorými tendenciami Bruselu.