Bratislava 3. mája 2018 (HSP/Extra Plus/Foto:Jana Birošová)
Na Slovensku majú „mienkotvorné“ médiá takú moc, že dokážu za tri dni zničiť kohokoľvek
Máloktorý novinár na Slovensku si zrejme uvedomuje, že písaním pravdy môže byť na ceste k skutočnej slobode. Nie k tej, ktorú mu dovolí jeho zamestnávateľ. Pred dvomi mesiacmi sme sa stali svedkami niečoho, čo bolo, ako sa hovorí, „cez“. Slovenská verejnosť v novodobej histórii samostatného štátu bola konfrontovaná s vraždou novinára. Skutok, ktorý sa stal, nemôžeme nazvať inak ako ohavný. Bol to deň, ktorý sa do dejín modernej slovenskej žurnalistiky zapísal čiernymi písmenami. Chcem veriť, že vraždu novinára vyšetria a skutoční objednávatelia i vykonávatelia budú potrestaní. Ak by boli slovenskí žurnalisti nezávislí a slobodní, tak by polícii pomáhali a prestali by s hystériou, že Fico a Kaliňák si objednali smrť Jána Kuciaka. Ak by triezvo uvažovali, tak by museli pripustiť, že tento brutálny čin by im nijako neprospel. Je čas zamyslieť sa, komu vražda naozaj poslúžila. Je čas pre novinárov prestať sa pasovať do role policajta, vyšetrovateľa, sudcu a opozičného politika v jednej osobe. Je čas začať plniť základné poslanie novinára – informovať. Je čas, aby sa žurnalistike venovali vyštudovaní novinári a nie ľudia z ulice. Je čas, aby verejnosť dostávala informácie prostredníctvom médií od slušných a morálnych redaktorov. Je čas, aby sa skončila nedotknuteľnosť novinárov. Považujem za tragédiu, že novinár sa môže beztrestne rýpať v súkromí ktorejkoľvek verejne známej osoby bez štipky empatie. Na Slovensku majú „mienkotvorné“ médiá takú moc, že dokážu za tri dni zničiť kohokoľvek na základe objednávky zamestnávateľa alebo záujmových skupín. Pre mediálnych konzumentov by bolo možno interesantné sledovať, čo by sa dialo, keby sa začal niekto venovať súkromiu podaktorých slovenských novinárov. Najmä tým, ktorí sú na míle vzdialení od slušnosti a morálky. Verejnosť by nestíhala oči otvárať a ústa zatvárať, koľkí novinári „fičia“ na alkohole, koľkí fungujú na omamných a psychotropných látkach a koľké slečny i panie podľahli ľahkým mravom. Ak sú si všetci rovní, tak nemôže byť tabu napísať o šéfredaktorovi „nekonšpiračného“ týždenníka, že má problémy s alkoholom. Najznámejší slovenský osvetľovač bez novinárskeho vzdelania má problém nielen s alkoholom, ale aj s vulgárnosťou, násilnosťou a sexuálnym obťažovaním žien. Demokratickí novinári radi prehliadajú komunistickú minulosť popredného komentátora, ktorý má širokospektrálny priestor v rámci „správnych“ médií.
Pokiaľ ide o súkromné médiá, je nereálne očakávať nápravu. Ak sa však zameriame na verejnoprávne nosiče, tak je čas na prehodnotenie, kto servíruje divákom i poslucháčom informácie. Slovenský rozhlas má vo svojom portfóliu redaktora, ktorý zápasí s vážnymi psychickými problémami, ale aj s omamnými i psychotropnými látkami. V Slovenskej televízii má zasa priestor redaktorka s nedokončeným vzdelaním a pochybnými mravmi. A nemýlim sa, ak poviem, že tu nechýbajú ani vyznávači LGBTI komunity. Nemám právo nikoho moralizovať či súdiť. Môžem len odporučiť nedotknuteľným novinárom, aby predtým, ako začnú moralizovať iných, nech hodia kameňom, ak sú bez viny.
Lenka Mayerová
Článok pôvodne vyšiel na portáli Extra Plus.
0.0°C
.jpg)
