Raši: Rok 2022 poznačilo nekompetentné zasahovanie vlády do chodu zdravotníctva

V roku 2022 sme spustili viaceré procesy pre lepšie zdravotníctvo. Zhodnotil to dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) v koncoročnom rozhovore pre TASR. Poukázal na spustenie reformy nemocníc, na naštartovanie výstavby nemocníc v Martine a na bratislavských Rázsochách, na prijatie liekovej novely či na zvýšenie platov zdravotníkov. Naopak, ako najväčšie negatívum vníma traumatizáciu spoločnosti v súvislosti s rokovaniami s Lekárskym odborovým združením

05. 01. 2023 | Z domova | 8 min. čítania | 0 komentárov |

Vláda schválila stabilizačné príspevky pre zdravotníkov vo výške 5000 eur

Na snímke minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský (nominant OľANO)

Bratislava 5. januára 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR – Dano Veselský )

Aktualizované 5. januára 2023 o 8:55

▶ ❚❚ ↻

“Zdravotníctvo je v stave, v ktorom sme ho dostali, ale myslím si, že nie je úplne zlé. Veľa vecí sa tu maľuje čiernymi farbami,” skonštatoval. Myslí si, že slovenské zdravotníctvo je na úrovni 21. storočia. Lepší stav v sektore sa podľa neho nedá dosiahnuť za rok, ale treba na ňom kontinuálne pracovať. “Proces, keď budeme môcť povedať, že je to lepšie, bude chvíľku trvať. A nikdy nezastane, pretože medicína sa vyvíja, systémy sa vyvíjajú, vzdelávanie sa vyvíja,” doplnil minister.

Lengvarský pripomenul aj prijaté reformy v ambulantnom sektore či novelu o regulácii zdravotných poisťovní, tiež spúšťanie DRG systému či zmeny pravidiel na vzdelávanie lekárov. “Veríme, že v budúcom roku bude prijatých viac medikov na slovenské lekárske fakulty,” dodal. Zdôraznil, že niektoré veci majú dlhší časový horizont. “Ale verím tomu, že sme procesy naštartovali dobre a za pár rokov si budeme môcť povedať, že áno, zdravotníctvo je v lepšom stave,” povedal. Verí tiež, že v zmenách sa bude ďalšie roky pokračovať.

Raši: Rok 2022 poznačilo nekompetentné zasahovanie vlády do chodu zdravotníctva

Celý rok 2022 poznačilo nekompetentné riadenie a zasahovanie vlády do chodu zdravotníctva. Pre TASR to zhodnotil člen zdravotníckeho parlamentného výboru a podpredseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Richard Raši. Vyvrcholením neriešenia problémov boli podľa neho hromadné výpovede lekárov.

“V tomto roku neboli žiadne investície do zdravotníctva, chýbajú peniaze na lieky, chýbajú peniaze na chod ambulancií, chýbajú peniaze na chod našich nemocníc, záchraniek a laboratórií,” uviedol. V tejto súvislosti skritizoval aj pôvodný návrh rozpočtu na rok 2023, ktorý bol podľa neho likvidačný.

Zdravotníctvo bolo vlani podľa jeho slov v horšom stave ako v roku 2021. Upozornil, že vláda sektor nestabilizovala a dostala ho na hranicu kolapsu. “Kroky ministerstva zdravotníctva boli slabé, pretože minister zdravotníctva nemal žiadnu politickú podporu, a preto ju nemalo ani zdravotníctvo,” skonštatoval.

Za negatívum minulého roka považuje Raši okrem iného aj nedostatok bežných liekov v lekárňach. “Nikdy doteraz sa nestalo, aby sme bežné lieky, napríklad antibiotiká, ktoré sú mnohokrát nevyhnutné na záchranu životov, nenašli v našich lekárňach,” upozornil. Problém podľa neho treba nevyhnutne vyriešiť.

Raši tiež skritizoval optimalizáciu nemocníc, ktorá podľa neho zlikviduje akútnu lôžkovú zdravotnú starostlivosť v regiónoch Slovenska. “Bol to podľa mňa zlý proces, nezvládnutý. Bol robený od zeleného stola z Bratislavy ľuďmi, ktorí nikdy v živote pacientov neošetrovali,” podotkol. Vyzval, aby sa od zámeru ustúpilo.

Problematickým bude podľa neho i budovanie nemocníc v Martine a na bratislavských Rázsochách. Upozornil, že nie je jasné, či sa nemocnice stihnú postaviť načas, čo by mohlo podľa neho ohroziť zdroje z plánu obnovy.

V budúcom roku treba podľa slov Rašiho situáciu v zdravotníctve stabilizovať. Za nevyhnutné považuje zvyšovanie platov aj iným zdravotníkom, ale najmä stabilizáciu ambulantného sektora. “Zároveň treba realizovať riešenia, ktoré nám pritiahnu zdravotníkov zo zahraničia späť,” dodal. Potrebné je podľa neho aj dotiahnuť platbu za diagnózy.

Smer-SD: Vedenie MZ a štátu nie je schopné pretaviť príležitosti do skutočnosti

Vedenie Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR a štátu nie je schopné pretaviť príležitosti do reálnej skutočnosti. Pre TASR to zhodnotil člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer-SD). V tejto súvislosti poukázal na optimalizáciu nemocničnej siete a možnosť využitia prostriedkov z plánu obnovy na zníženie investičného dlhu v zdravotníckych zariadeniach.

Je na nich podľa neho vidieť bezradnosť a chýbanie líderstva v súčasnom vedení rezortu i vlády. “Pri dobrom vedení rezortu by išlo o predpoklady na pozitívne, priam parametrické zmeny do budúcna,” uviedol.

Pripomenul, že téma optimalizácie nemocníc sa začala riešiť ešte za minulej vlády. “Jej myšlienka smerujúca k inštitucionalizácii živelne prebiehajúceho procesu je správna,” skonštatoval. Problematickou je však podľa neho okrem iného komunikácia ministerstva, ktorá mala podľa neho politický aj živelný podtón. “Poskytovatelia sa nechceli za žiadnu cenu dostať do kategórii komunitnej (1.), respektíve regionálnej (2.),” povedal.

Baláž tiež skritizoval, že sa ustúpilo od zámeru rozdeliť prostriedky z plánu prioritne na obnovu veľkých nemocníc, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť na najvyššej úrovni. Upozornil, že namiesto toho prostriedky išli na výstavbu nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine. Pri univerzitnej nemocnice na Rázsochách je podľa jeho slov vysoká pravdepodobnosť nevyužitia prostriedkov.

Skritizoval tiež zrušenie Zdravotníckej implementačnej agentúry, cez ktorú mali nemocnice súťažiť so svojimi projektami. “Bola z nejasných príčin zrušená a zvyšok peňazí pôjde do regionálnych nemocníc, pričom rekonštrukcie či výstavby nemocníc v Trnave, Banskej Bystrici, Prešove či v Košiciach ostali bokom,” uviedol.

Baláž upozornil, že úplne opomenutou zložkou zostal ambulantný sektor, ktorý sa mal podľa neho optimalizovať kontinuálne s nemocničnou sférou. Za nezvládnuté považuje tiež vyjednávanie vlády a rezortu zdravotníctva s lekárskymi odborármi. “Vyrokované podmienky, prakticky v poslednom možnom okamihu, sa budú musieť v budúcnosti korigovať hlavne, čo sa týka vzdelávania,” dodal.

KDH: Zdravotníctvo ťahajú dolu najmä dlhy veľkých štátnych nemocníc

Zdravotníctvo ťahajú dolu najmä dlhy veľkých štátnych nemocníc. Napriek novej vlne oddlžovania nie je vidno zatiaľ žiadny systémový krok, ktorý by viedol k zastaveniu rastu dlhu. Pre TASR to zhodnotila členka predsedníctva mimoparlamentného KDH Monika Kolejáková.

“Zásadné zvýšenie miezd budí dojem výrazného zvýšenia zdrojov v zdravotníctve, ale zatiaľ absentuje trvalý a udržateľný model financovania a udržateľný model efektivity,” uviedla.

Vlani sa podľa nej ukázal nesúlad medzi rezortmi zdravotníctva a financií. “Prijali sa niektoré potrebné zákony, žiaľ, nie sú ani dnes dostatočne kryté peniazmi. Pokiaľ štát nedokáže zaplatiť zdravotnú starostlivosť svojich obyvateľov, ako ju deklaruje, mal by rozmýšľať o viaczdrojovom financovaní,” skonštatovala.

Kolejáková za najväčšie pozitívum minulého roku považuje ukončenie pandémie ochorenia COVID-19. Za mimoriadne dôležité označila tiež schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023. “Predvídateľný a stabilný tok financií v rezorte je podstatným stabilizačným prvkom,” doplnila. Upozornila, že pre niektoré kroky vlády má Slovenská republika krátené peniaze vo fonde obnovy, za ktoré mohol štát realizovať viac pripravených projektov, ako napríklad urgentné príjmy aj vo fakultných nemocniciach.

Najväčšie výzvy, ktorým zdravotníctvo vlani čelilo, boli podľa jej slov COVID-19 a hromadné výpovede nemocničných lekárov. Upozornila, že v budúcom roku to bude najmä personálna otázka. “Doteraz nedostatok sestier pociťovali hlavne nemocnice, teraz začneme pociťovať nedostatok obvodných lekárov a sestier v ambulanciách, a teda pacient bezprostredne,” podotkla.

V roku 2023 je podľa jej slov nevyhnutné venovať sa nastaveniu systému dopĺňania personálu vo verejnej ambulantnej starostlivosti. Za potrebné označila tiež stanovenie minimálnej siete špecializovanej ambulantnej starostlivosti, a to vrátane zdravotných sestier a praktických sestier – asistentov. Treba podľa nej začať realizovať reálnu víziu modernej univerzitnej nemocnice s kampusom pre Bratislavu.

Progresívne Slovensko: Zvýšením miezd zdravotníkov sa iba posunula akútnosť personálneho problému

Zdravotníctvo bude v tomto roku čeliť personálnej kríze. Dohodou na vyšších platoch zdravotníkov vláda personálny problém nevyriešila, iba posunula jeho akútnosť na blízku budúcnosť. Pre TASR to uviedol predseda mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka. Upozornil, že hrozbou je aj možný kolaps ambulancií.

“Aj keď sa na poslednú chvíľu podarilo vláde odvrátiť odchod lekárov z nemocníc, ktorý sama spôsobila, tak úplne zabudla na problémy ambulancií. Nie je možné pridávať peniaze len nemocniciam, ale je nutné výraznejšie podporovať aj ambulancie, ktoré môžu choroby riešiť skôr, efektívnejšie a hlavne lacnejšie,” skonštatoval s tým, že ambulantný sektor treba zastabilizovať.

Kabinet by mal podľa neho začať komplexne nazerať na zdravie a viac investovať do preventívnych programov. “Najlepším pacientom je ten človek, ktorý sa vďaka zmysluplným preventívnym programom pacientom ani nemusí stať. Vláda dlhodobo zanedbáva zdravovýchovu, očkovanie, starostlivosť o marginalizované komunity a mnoho ďalšieho, čo by nám mohlo zlepšiť zdravie,” doplnil.

Zdravotníctvo je podľa Šimečku v čoraz horšom stave. Podotkol, že je to dôsledkom chaotického riadenia pandémie, čo podľa jeho slov spôsobilo veľa zbytočných úmrtí a mnohým ľuďom znemožnilo prístup k zdravotnej starostlivosti. “Pozatvárali sa ambulancie, poodchádzal personál, či už z vyhorenia, alebo pre dôchodkový vek, a museli sa odkladať operácie, ktoré sa budú musieť v tom lepšom prípade dobiehať roky,” povedal.

Za najväčšie negatívum označil chaos a neistotu, ktoré podľa neho do systému prináša súčasná vláda. Poukázal pri tom na tvorbu rozpočtu, “nesystémové dofinancovanie nemocníc a poisťovní, ignorovanie požiadaviek ambulancií pri zvyšovaní zdrojov” či hromadné výpovede lekárov. Pozitívom je podľa neho pokračovanie v implementácií reforiem z plánu obnovy, ako napríklad reforma siete nemocníc a reforma siete ambulancií.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ocenil najnovšiu výmenu väzňov medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Takéto výmeny podľa neho pomáhajú upevňovať vzájomnú dôveru v čase, keď sa krajiny snažia znovu vybudovať vzťahy medzi nimi.