Tento mesiac profesor John Mearsheimer prvýkrát navštívil Budapešť, aby uviedol maďarský preklad svojej vysoko oceňovanej knihy Veľký klam: Liberálne sny a medzinárodná realita. Uvedenie knihy nemohlo byť lepšie načasované vo svetle vojny na Ukrajine: Mearsheimer, jeden z najznámejších realistických mysliteľov, už v roku 2014 varoval svet, že čoraz provokatívnejšia politika a konfrontačné akcie môžu viesť k otvorenému ozbrojenému konfliktu na Ukrajine. Odvtedy sa zasadzuje za to, aby sa vedúci predstavitelia namiesto toho vrátili k realpolitike, pričom navrhuje, aby bola medzinárodná politika postavená na realistických zásadách.

Veľký klam osvetľuje bežnú mylnú predstavu o realizme: verejnosť často považuje realistov za provojnových jastrabov v protiklade k idealistom, ktorí sa javia ako jediní, ktorí vyzývajú k mieru, podporujú medzinárodný poriadok založený na pravidlách a do vojny sa zapájajú výlučne vtedy, ak všetky ostatné možnosti zlyhajú. Stačí si vziať príklad filmu Karmínový príliv, kde idealista Denzel Washington zachráni svet pred jadrovou katastrofou tým, že nahradí realistu Gena Hackmana. Táto paradigma nás sprevádza už desaťročia nielen na filmových plátnach, ale aj v reálnom živote. Po studenej vojne diskurz o medzinárodných vzťahoch formovali predovšetkým idealistickí vodcovia a experti. Napriek tomu sa zdá, že počet vojen sa skôr zvyšuje, ako znižuje, čo niektorých núti k zamysleniu.

Mearsheimer vo svojej knihe vysvetľuje tento zdanlivý rozpor tým, že ukazuje, že za každou zahraničnou politikou založenou na princípoch sa skrýva univerzálna ideológia meniaca svet, ktorá neznesie konkurenciu. Liberálny idealizmus prichádzajúci zo Západu je rovnako imperiálnou ideológiou ako ruská koncepcia “Moskva, tretí Rím” alebo idea “Všetko pod nebom” v Číne. Imperiálne myšlienky v určitom okamihu nevyhnutne vyvolajú vojnu. Na druhej strane, realizmus sa zameriava na zachovanie status quo bez potreby šírenia ideológie, v dôsledku čoho bude mať za následok menej konfliktov. Práve z tohto dôvodu jeden z najväčších realistov všetkých čias Otto von Bismarck varoval cisára Wilhelma II. pred nebezpečenstvom, ktorému bude Nemecko čeliť, ak sa odchýli od kancelárovej realpolitiky. A Bismarck, rovnako ako Mearsheimer, mal pravdu – keď ríša stratila strategickú víziu, skončila v jednej z najhorších vojen v dejinách.

Mnohí radi nachádzajú historické paralely s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine. Dnes väčšina odborníkov tvrdí, že sme sa vrátili do roku 1938, do čias Mníchovského kongresu, keď nesmieme ustupovať agresorovi a v záujme zachovania slobody musíme čo najsilnejšie zatlačiť. Iní sa odvolávajú na studenú vojnu a predpovedajú vytvorenie podobných blokov, aké sme videli v rokoch 1949 až 1991. Ja tvrdím, že sme sa vrátili do roku 1914, do mesiacov, ktoré viedli k prvej svetovej vojne.

Prvej svetovej vojne predchádzalo vytváranie aliancií a preteky v zbrojení v Európe. Berlín sa snažil vyvážiť rozvoj ruských železníc určených na rýchlejšiu mobilizáciu na Západ, zatiaľ čo Briti začali modernizovať svoje námorníctvo. Všetky krajiny boli pripravené znásobiť veľkosť svojej armády, čo viedlo k vytvoreniu vojenských blokov, ktoré mali svoju osobitnú dynamiku – vstup jednej krajiny do bloku viedol k tomu, že druhý blok privítal nový členský štát. Konečným výsledkom bolo, že do vzniknutej vojny sa zapojila celá Európa. Hoci by sa dalo očakávať určité odstrašenie spôsobené objemom konfliktu, bol tu jeden faktor, ktorý rozhodol a prekonal realistické myslenie: idealizmus imperiálnych ideológií. Vďaka moderným zbraniam, silným spojenectvám a najmä prevládajúcim imperiálnym ideológiám, ktoré naznačovali, že všetci sú na správnej strane dejín, vodcovia aj bežní ľudia verili, že to bude rýchla a rozhodujúca vojna. Mýlili sa však. To, o čom si niekto myslel, že bude konfliktom, z ktorého sa “chlapci do jesene vrátia”, sa ukázalo ako jeden z najkrvavejších masakrov európskych dejín.

O viac ako sto rokov neskôr nás opäť prenasledujú prízraky roku 1914, keď sa Európa zaspala v konflikte, ktorý nemôže vyhrať. Rusko začalo ideologickú vojnu so Západom, zatiaľ čo Západ sa považuje za strážcu liberálneho svetového poriadku. Obe strany dávajú nesprávne odpovede na nesprávne otázky, pretože sú rovnako rukojemníkmi svojich imperiálnych ideológií a úzkoprsého myslenia. V posledných mesiacoch sa ukázalo, že všetky strany masívne zle odhadli situáciu. Európa, energetický trpaslík, sa snaží vyvíjať tlak na Rusko, energetického titána, pomocou sankcií. Tento pokus je zjavne márny a viditeľne ničí ekonomiky členských štátov EÚ. Bojujúce strany si navzájom útočia aj na kritickú infraštruktúru, pričom počet civilných obetí na tejto ceste neustále rastie. Mobilizácia ruskej armády znamená prehĺbenie konfliktu a v tejto nebezpečnej chvíli sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, ktoré vyzývajú Západ, aby sa priamo zapojil, aj keby to malo znamenať možnú eskaláciu cez jadrový prah. Západoeurópania sú teraz možno len spúšťačmi, pretože mladšie, novšie generácie si už nepamätajú realitu vojny a druh utrpenia, ktoré prináša bežným občanom.

V roku 1914 boli podľa jeho slov Maďari najhlasnejšími kritikmi vojny a tento postoj sú odhodlaní zastávať aj o sto rokov neskôr. Gróf István Tisza, vtedajší predseda maďarskej vlády, ako prvý upozornil, že vojna nebude mať víťazov. Dnes to isté robí premiér Viktor Orbán, ktorý sa stal najhlasnejším kritikom vojny, keď zdôrazňuje, že musíme vyzvať na okamžité prímerie, pretože inak vojna nemá konca. Maďarská angažovanosť v realistickej zahraničnej politike, oslobodenej od ideológií, ktoré menia svet, spolu so silným dôrazom na naše záujmy v Karpatskej kotline, má svoj dôvod. Uplynulých 1 100 rokov, obrana proti vonkajším silám, boj o suverenitu a niekoľko našich neúspešných pokusov o dobytie mimo Karpatskej kotliny nás inštinktívne naučili byť realistami. Ak však chceme prekonať súčasnú krízu, je načase, aby sme sa všetci stali praktizujúcimi aj teoretikmi realizmu – pričom Mearsheimerov Veľký blud nám v tomto procese ponúka návod.

Balázs Orbán je maďarský právnik, politológ a poslanec, ktorý od roku 2021 pôsobí ako politický riaditeľ premiéra Viktora Orbána (s ktorým nie je v príbuzenskom vzťahu). Je predsedom správnej rady poprednej maďarskej inštitúcie na riadenie talentov Mathias Corvinus Collegium (MCC) a poradného zboru Národnej univerzity verejnej služby. V súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu. Jeho najnovšou knihou je Maďarský spôsob stratégie (MCC Press 2021).