Lacné elektromobily alebo ochrana európskych výrobcov?

Brusel 2. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/DPA-Marijan Murat)

EÚ bude 4. októbra hlasovať o konečnej podobe ciel na elektrické vozidlá vyrobené v Číne

Európska únia plánuje 4. októbra hlasovať o tom, či zavedie clá až do výšky 45 % na dovážané elektrické vozidlá vyrobené v Číne, informovala v sobotu agentúra Bloomberg News. Členské štáty dostali návrh nariadenia o príslušných opatreniach, uviedla agentúra Reuters. Podľa správy sa hlasovanie medzi členskými štátmi bloku mierne oneskorilo v dôsledku rokovaní s Pekingom v snahe na poslednú chvíľu nájsť riešenie, ktoré by zabránilo novým poplatkom. Brusel však uviedol, že 30. október je „krajným termínom“ na definitívne uloženie ciel. Rozhodnutie, ktoré si môže vyžiadať druhé kolo hlasovania, sa teda musí prijať do 30. októbra.

Európska komisia pripravila návrh na konečné clá na elektromobily vyrobené v Číne, ktoré by  pridali k štandardnému 10 % clu na dovoz automobilov do EÚ. Navrhované clá sa pohybujú od 7,8 % pre Teslu, až po 35,3 % pre vozidlá spoločnosti SAIC.

Podľa portálu Euroactiv Európska komisia a Peking budú aj po uskutočnení hlasovania pokračovať v úsilí o vyriešenie dlhodobého obchodného sporu. Hlasovanie pôvodne naplánované na 25. septembra bolo odložené, aby mali čínski predstavitelia a predstavitelia EÚ čas rokovať o alternatívnom riešení k zavedeniu ciel, v rámci ktorého by čínske automobilky vrátane SAIC, Geely a BYD súhlasili s kompenzáciou svojich lukratívnych štátnych dotácií predajom svojich elektrických vozidiel za minimálnu cenu.

Pozície členských krajín

Navrhované konečné clá budú predmetom hlasovania 27 členov EÚ. Budú zavedené do konca októbra, ak kvalifikovaná väčšina 15 členov EÚ, ktorí predstavujú 65 % obyvateľstva EÚ, nebude hlasovať proti týmto poplatkom. Naopak pätnásť z 27 členských štátov EÚ, ktoré predstavujú najmenej 65 % obyvateľstva únie, musí hlasovať proti clám, aby sa zabránilo ich zavedeniu na obdobie piatich rokov. V nezáväznom hlasovaní, ktoré sa konalo v júli, hlasovali proti navrhovaným clám len štyri krajiny EÚ – Cyprus, Malta, Maďarsko a Slovensko. Španielsko, ktoré pôvodne hlasovalo za clá, však odvtedy dôrazne naznačilo, že teraz bude hlasovať proti nim, a niekoľko ďalších členských štátov sa ešte musí rozhodnúť, ako budú hlasovať. Švédsky minister obchodu Benjamin Dousa počas minulotýždňovej návštevy Bruselu uviedol, že Štokholm v súčasnosti „pracuje“ na svojom konečnom stanovisku. Švédsko, ktorého vlajková automobilka Volvo je vo vlastníctve spoločnosti Geely, sa v júli zdržalo hlasovania. Ďalší zdroj oboznámený so situáciou pre Euractiv uviedol, že Komisia si v júli nesprávne vyložila, že Česko je za zavedenie ciel. Praha dôsledne odmietala zaujať akékoľvek stanovisko – vrátane zdržania sa hlasovania – k tomuto rok trvajúcemu obchodnému sporu. Dodali, že nesprávna interpretácia stanoviska Česka zo strany Komisie značne naštrbila vzťahy medzi Prahou a Bruselom.

Európsky trh s elektromobilmi sa prudko prepadol. Výrobcovia bijú na poplach a adresujú tvrdé slová Bruselu

Nadchádzajúce hlasovanie nadväzuje na rozhodnutie EÚ z minulého týždňa podať oficiálnu sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii (WTO) v súvislosti s odvetným antidumpingovým vyšetrovaním Číny voči mliečnym výrobkom EÚ. Generálny riaditeľ Komisie zodpovedný za ochranu obchodu Martin Lucas v pondelok v Európskom parlamente uviedol, že technické rokovania s Čínou sa zintenzívnili, prebiehajú takmer na dennej báze a mohli by sa predĺžiť až do konca októbra. „Cenové záväzky alebo akékoľvek iné riešenia môžu byť prijaté aj po tomto dátume,“ dodal. Čínske automobilky údajne predložili revidované ponuky, ktoré stále neboli prijateľné, pokračoval, hoci odvtedy sa dosiahol určitý pokrok.

Stanovisko Číny

Tento krok vystupňoval napätie, ktoré sa po stretnutí čínskeho ministra obchodu Wanga Wen-tchaa s komisárom pre obchod Valdisom Dombrovskisom, ktoré sa konalo niekoľko dní predtým, zdanlivo zmiernilo.

Preskúmanie prípadu dotácií čínskych elektromobilov oznámila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v septembri minulého roka. Podnietilo to odvetné protisubvenčné skúmanie dovozu brandy, bravčového mäsa a mliečnych výrobkov z EÚ zo strany Pekingu. Minulý mesiac Čína tiež podala oficiálnu sťažnosť na WTO v súvislosti so vyšetrovaním Komisie v oblasti EV, v ktorej tvrdí, že toto „nemá vecný a právny základ“ a „vážne porušuje“ pravidlá tejto obchodnej organizácie.

Čínski experti vyzvali EÚ, aby prijala otvorený a kooperatívny prístup, keďže zachovanie zdravého konkurenčného obchodného prostredia s Čínou by bolo prospešné pre obe strany. Odklad hlasovania je odrazom rozdielnych postojov členských štátov EÚ k protekcionistickým obchodným opatreniam, keďže tieto tendencie by mohli poškodiť hospodárske záujmy mnohých krajín EÚ a otvorené a kooperatívne obchodné vzťahy, ktoré sa s Čínou vytvorili v priebehu rokov, uviedol v nedeľu pre čínsky denník Global Times Cchuej Chung-ťien, profesor na Akadémii regionálneho a globálneho riadenia pri Pekinskej univerzite zahraničných štúdií.

Ak bude EÚ trvať na unilaterálnom prístupe, tieto postupy by podľa čínskej strany mohli viesť k situácii, v ktorej by prehrala, a poškodila sektor EV a príslušné ekologické odvetvia EÚ, pričom by to malo vplyv aj na rozvoj vnútorného trhu bloku a záujmy spotrebiteľov. Zachovanie zdravého konkurenčného obchodného prostredia s Čínou by bolo prospešné pre obe strany.

Podľa Global Times by zavedenie ciel mohlo ovplyvniť vývoz určitých čínskych výrobkov, ale zároveň by brzdilo ekologickú transformáciu EÚ a oslabovalo by vzájomne prospešné hospodárske a obchodné výmeny medzi Čínou a EÚ. Čína je plne odhodlaná chrániť legitímne záujmy čínskych spoločností.

Potenciálny dopad na spotrebiteľov a ekonomiku EÚ

Na jednej strane môže mať výsledok tohto sporu významný dopad na ponuku cenovo dostupných elektromobilov na európskom trhu. Napríklad elektrické vozidlo, ktoré čínska automobilka BYD uviedla na trh minulý rok, sa v Číne predáva za približne 11 000 euro, a pritom je kvalitné a zostavené s remeselnou zručnosťou, ktorá je schopná konkurovať trikrát drahším elektromobilom vyrobeným v Európe a USA. Verzia s kratším dojazdom stojí menej ako 9 500 euro.

Na druhej strane by dovoz lacných čínskych elektrických vozidiel (EV) do Európy mohol mať niekoľko významných dopadov na európsky automobilový priemysel EV:

1. Zvýšená konkurencia: Čínski výrobcovia elektrických vozidiel, známi svojou nákladovo efektívnou výrobou, lacnejšou energiou a pracovnou silou, a tým pádom konkurencieschopnými cenami, by mohli vyvinúť značný tlak na európskych výrobcov automobilov, aby znížili ceny alebo inovovali, aby si udržali podiel na trhu. To by mohlo vyvolať cenovú vojnu, z ktorej by mali prospech spotrebitelia, ale ktorá by mohla poškodiť ziskové marže európskych spoločností.
2. Posun podielu na trhu: Ak čínske elektrické vozidlá získajú na popularite vďaka svojej cenovej dostupnosti, európski výrobcovia by ho mohli stratiť, najmä v segmente lacných vozidiel a vozidiel strednej triedy. To by mohlo zmeniť preferencie spotrebiteľov a zmeniť dynamiku trhu s EV v Európe.
3. Dodávateľské reťazce: Vstup čínskych elektrických vozidiel na trh EÚ by mohol byť výzvou pre európske dodávateľské reťazce. Európski výrobcovia by možno museli prehodnotiť svoje dodávateľské stratégie a potenciálne zvýšiť závislosť od miestnych dodávok, aby zostali konkurencieschopní, a zároveň riešiť obavy súvisiace s uhlíkovou stopou a udržateľnosťou.
4. Regulačné reakcie: Európske vlády a regulačné orgány môžu na prílev lacného dovozu reagovať zavedením ciel alebo prísnejších predpisov na ochranu miestneho priemyslu. To by mohlo viesť k obchodnému napätiu a ovplyvniť celkové trhové prostredie.
5. Vplyv na životné prostredie: S rastúcou konkurenciou a väčším počtom spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú pre lacnejšie elektrické vozidlá, by rýchle prijatie elektrických vozidiel mohlo zvýšiť prínosy pre životné prostredie a pozitívne prispieť k cieľom znižovania emisií uhlíka v Európe za predpokladu, že tieto vozidlá budú spĺňať environmentálne normy EÚ.

Záver

Celkovo možno konštatovať, že hoci dovoz lacných čínskych elektrických vozidiel do Európy by mohol predstavovať výzvu pre miestny automobilový priemysel, mohol by tiež podporiť inovácie a urýchliť prechod na elektrickú mobilitu. Dlhodobé účinky budú do veľkej miery závisieť od toho, ako sa európski výrobcovia prispôsobia tomuto vyvíjajúcemu sa konkurenčnému prostrediu. Ak sa im to však nepodarí, môže to mať pre mnohé európske automobilky mimoriadne nepriaznivé až likvidačné dôsledky najmä v súbehu s vysokými cenami energií vyvolanými sankciami v porovnaní s ázijskou a americkou konkurenciou.