Užhorod/Kyjev 27. decembra 2017 (HSP/Foto:mapa: wikipedia.sk)
V Kyjeve sa zhrozili výsledkami prieskumu Inštitútu Goršenina – takmer 40% obyvateľov Zakarpatia považuje za možné zopakovanie udalostí na Donbase v svojej oblasti.
Vo vysielaní ukrajinskej televízie NewsOne o tom povedal zástupca ministra pre záležitosti takzvaných „okupovaných území“ Georgij Tuka. Podľa slov vládneho úradníka ešte aj v úpadkovej Chersonskej oblasti, ktorá hraničí priamo s Krymom, tomuto scenáru verí menšia časť obyvateľstva než na Zakarpatí: „Prekvapila ma odpoveď na otázku: „Považujete za možné vo vašom regióne opakovanie scenára Donecká ľudová republika/Luhanská ľudová republika?“ Napríklad, Chersonská oblasť hraničí s Krymom, ekonomicky je v úpadku, poľnohospodársky kraj, väčšia časť odbytového trhu bola na Kryme, teraz je blokáda, ľudia živoria. Pritom v Chersonskej oblasti si len 18% obyvateľov myslí, že sa môže zopakovať scenár Donecká ľudová republika/Luhanská ľudová republika, a na Zakarpatí 38%. To už sa je nad čím zamyslieť,“ povedal Georgij Tuka.
Zakarpatská oblasť Ukrajiny je východný sused Slovenska a v období medzi dvoma svetovými vojnami sa ako súčasť Československa nazývala Podkarpatská Rus.
Vlani poslanci Zakarpatskej oblastnej rady vyzvali Ukrajinu, aby poskytla oblasti autonómiu aspoň po štvrťstročí ignorovania výsledkov referenda, v ktorom za autonómiu oblasti v roku 1991 hlasovalo vyše 78% hlasujúcich. Poslanci tiež hlasovali za vytvorenie Komory regiónov – zákonodarného orgánu, ktorý sa bude formovať z hláv oblastných rád, teda ho majú tvoriť predsedovia parlamentov tých oblastí Ukrajiny, ktoré zatiaľ ešte sú jej súčasťou. Michal Rivis, predseda Zakarpatskej oblastnej rady, podporil ideu autonómnych vzťahov medzi oblasťami, ako aj myšlienku vytvorenia Komory regiónov. Rivis vyzval postupovať tak, aby situácia na Zakarpatí nedospela do „doneckého a luhanského scenára“: „My musíme zabezpečiť, aby naše myšlienky počuli. Aby sme nedospeli do takej istej situácie ako v Donecku a Luhansku, keď ľudia povstali a povedali: Vy nás nepočujete!“ – varoval Rivis.
Karpatskí Rusíni si mnoho vytrpeli za horthyovského Maďarska, ktoré v roku 1939 anektovalo Podkarpatskú Rus. Plné práva Podkarpatská Rus a Rusíni, podobne ako Slovensko a Slováci, nemala ani za medzivojnovej Československej republiky. Po roku 1945 boli Rusíni vystavení násilnej ukrajinizácii a po roku 1991 neúspešným pokusom o banderizáciu.
Politický pohyb na Podkarpatskej Rusi pozorne sledujú nielen v Maďarsku, ktoré má v oblasti početnú menšinu a vlastné záujmy, ale aj v Rusku, na ktoré miestni karpatskí Rusíni po stáročia hľadeli ako na svoj domovský, všeruský štát. Veď Rusíni si ako jediná časť obyvateľstva historickej Rusi zachovali staroruský etnonym Rusín, ktorý je starobylým synonymom slova Rus. Tak ako sú etnonymy Serbin, Bolgarin, Slavjanin, Turčin, synonymami slov Srb, Bulhar, Slovan, Turek, a nepomenúvajú nejaký odlišný národ.
22. 12 2009 väčšina poslancov parlamentu Zakarpatskej oblasti – 46 zo 76 prítomných -odhlasovala ako hymnu oblasti práve hymnu Podkarpatskej Rusi s názvom Podkarpatskije Rusiny, ktorá sa v období medzi dvoma svetovými vojnami hrala ako v poradí posledná časť československej hymny. Na Ukrajine udalosť vyvolala škandál, a napokon táto hymna zatiaľ nebola oficiálne potvrdená. Hymna Podkarpatskije Rusiny je v každom prípade originálna aj tým, že je to v súčasnosti jediná hymna na svete, v ktorej sa priamo spomína ruský národ. Ten sa nespomína dokonca ani v hymnách Ruskej federácie, či Bieloruska, tobôž dnešnej Ukrajiny. Slová z hymny Zakarpatskej oblasti – Podkarpatskej Rusi: „Je želaním ruských vodcov, ruský nech žije národ, prosíme Boha Najvyššieho, nech podporí Rusa a dá časy lepšie.“ V origináli: „Želanije russkich vožď, russkij da živet narod, prosim Boha Vyšňaho, da podderžit russkaho i dast veka lučšaho.“
Vladimír Mohorita
Na videu si môžete vypočuť poslednú časť hymny prvej Československej republiky, hymnu Podkarpatskej Rusi s názvom Podkarpatskije Rusiny
https://www.youtube.com/watch?time_continue=14&v=slbuj-ZTJtU
0.0°C
.JPG)
