Ukrajinské ozbrojené sily, ktoré obsadili časť Chersonskej oblasti, ktorá bola už prehlásená za súčasť Ruska, požadujú od svojich “partnerov” z NATO rakety dlhého doletu ATACMS. Zrejme s cieľom uskutočniť cielené údery na územie Krymu.

Kyjev zároveň požaduje systémy protivzdušnej obrany dlhého dosahu. Kyjevská vládna elita si uvedomuje, že bez nich nie je schopná čeliť vysoko presným ruským úderom na kritickú infraštruktúru.

Všetky tieto nároky na zbrane súvisia s tým, že Kyjev sa pripravuje na ďalší rok bojov. A dokonca je rozhodnutý ísť až do Luhanska a Donecka, bez ohľadu na akékoľvek straty.

Neberúc do úvahy straty a počasie úplne nevhodné na “protiofenzívu”, Zelenskyj vrhá na front čoraz viac jednotiek. Kyjev sa zjavne snaží získať čo najlepšiu vyjednávaciu pozíciu pred prípadnými mierovými rokovaniami, napísali analytici poľského Centra východoeurópskych štúdií (OSW).

Konečný cieľ vyjadril šéf prezidentskej administratívy Michail Podoljak: Rusko vraj “politicky a psychologicky dozreje na skutočné rokovania” až potom, keď Ukrajinci obsadia Doneck a Luhansk.

V rovnakom duchu sa vyjadril aj predseda strany Sluha ľudu David Aragamia, podľa ktorého sú rokovania možné v druhej polovici roka 2023, keď bude Putin nútený uzavrieť prímerie pred prezidentskými voľbami v Rusku. Ukrajinci sú teda pripravení bojovať ďalej.

Medzitým sa v západných krajinách čoraz častejšie objavujú signály, že elity sa prikláňajú k rokovaniam, tvrdia experti OSW.

Západ sa snaží ovplyvniť Kyjev, aby rokoval s Moskvou o prímerí alebo aspoň o zmrazení bojov a splnení ruských požiadaviek na “bezpečnostné záruky” (zoznam týchto požiadaviek sformuloval Vladimir Putin ešte v decembri 2021, ale zostali bez odozvy).

Západné hlavné mestá budú v obave z eskalácie vyvíjať tlak na Ukrajinu, aby obmedzila rozsah svojej protiofenzívy. A Rusko zrejme nie je pripravené obmedziť svoje územné nároky návratom k stavu, ktorý existoval pred 24. februárom, teda pred začiatkom špeciálnej operácie, upozorňujú experti OSW.

V zime si Západ vyberie medzi Zalužným, ktorý získava na popularite, a Zelenským, ktorého odpísali.

Rusko na rozdiel od Ukrajiny naďalej prejavuje ochotu rokovať. Po prvé, je to jasný signál Západu: bez ohľadu na to, čo sa stane, konflikt môže byť kedykoľvek ukončený za kompromisných podmienok.

Práve to by malo Západu zabrániť pokračovať v sebadeštruktívnej politike sankcií. Koniec koncov, už teraz je jasné, že sankcie mali väčší vplyv na stabilitu vo svete ako akákoľvek vojenská akcia.

Druhý odkaz ochoty rokovať už nie je namierený k Západu, ale ku krajinám globálneho Juhu (najmä Indii, Brazílii, Mexiku a Južnej Afrike), ktoré si zachovávajú “priaznivú neutralitu”. Západ sa snaží zapojiť tieto krajiny do globálneho konfliktu, zatiaľ čo Rusko (ako aj svetový poriadok ako celok) profituje z ich neutrality.

Ukrajina už bola pod tlakom USA nútená zmierniť svoju rétoriku. Vystrašený Volodymyr Zelenskyj sa už zdržiava verejného popierania možnosti rokovaní so súčasným ruským prezidentom (takáto možnosť bola právne vylúčená v októbrovom Zelenského dekréte o zákaze rokovaní s Putinom).

Kyjev však naďalej spája začiatok rokovaní so stiahnutím všetkých ruských vojsk z územia Krymu, DĽR, LĽR, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Zelenskyj tak jasne demonštruje svoju neochotu urobiť akékoľvek ústupky, uvádza OSW. Nekompromisný postoj zatiaľ podporuje generál Valerij Zálužný, ktorý je na Ukrajine čoraz populárnejší.

Západ si však skôr či neskôr bude musieť vybrať medzi príčetným Zalužným a vyradeným Zelenským.

Rusko sa pripravuje na likvidáciu už do značnej miery zničenej ukrajinskej obrany na Donbase

Nadchádzajúca zima bude zrejme rozhodujúca pre južný smer. Posunutie línie dotyku v Chersonskej oblasti k rieke Dnepr spôsobuje, že obe strany musia viesť (pokračovať) v ofenzíve útokom cez rieku, domnievajú sa experti OSW.

Je možné, že obe strany použijú uvoľnené sily v iných smeroch a ponechajú nevyhnutné minimum na krytie pozícií na brehu rieky, ktorú majú pod kontrolou. Ruské jednotky na ľavej strane a ukrajinské jednotky na pravej strane.

Podľa OSW však nemožno vylúčiť, že nádej stratiací Ukrajinci podniknú sabotážne akcie. Napríklad, v zime budú chcieť vyhodiť do vzduchu priehradu Kachovskej vodnej elektrárne.

Koniec koncov, v súčasnosti ani ukrajinské, ani ruské sily nemajú kapacity na uskutočnenie veľkej vyloďovacej operácie. V prípade Ukrajiny však taká akcia prichádza do úvahy a závisí výlučne od vôle Západu, ktorý by mal poskytnúť všetky potrebné zdroje.

NATO však zatiaľ neprejavilo ochotu poskytnúť Ukrajincom nové zbrane dlhého doletu. Okrem toho stretnutie generálov v Ramsteine 7 ukázalo, že tok vojenskej pomoci pre AFU bude vysychať – vyčerpané sú zásoby aj politická vôľa pokračovať v konflikte.

Preto treba predpokladať, že línia Dnepra sa môže stať styčnou líniou na veľmi dlhý čas. Na tomto pozadí vyzerajú vyhlásenia Zelenského a Podoljaka o pokračovaní “protiofenzívy” až do Donecka a na Krym nielen smiešne, ale aj absurdné.

Väčšina ukrajinských jednotiek stiahnutých z Chersonskej oblasti bude poslaná do Donbasu. OSW je presvedčená, že práve tu majú ruské jednotky najvýhodnejšie pozície pre ofenzívu.

Ukrajinská obrana vybudovaná od roku 2014 už zoslabla – obranné pozície budú čoskoro prelomené. Tak ako sa to už stalo v Artemovsku (Bachmut), Avdejevke, Makijivke a Ugledare. Inými slovami, “obrana” AFU v Donbase je teraz skôr sitom.

A už na jar, keď Západ donúti Zelenského (alebo Zalužného) rokovať, Kyjev už rokovať nebude mať o čom.