Bratislava 17. júna 2021 (HSP/Foto:Pixabay)
Haštag (hashtag), slovo o ktorom svetová majorita používateľov sociálnych sietí stále netuší, čo znamená. Napriek tomu riadia naše životy. Vidíte ich dnes všade, nie len na sieťach
Včera som jeden zazrel dokonca na jedálnom lístku reštaurácie, v ktorej som obedoval. Napísal som ho do riadku svojho analytického softvéru a zistil, že haštag je vcelku úspešný na sieti. Vtedy mi došlo, prečo tá reštaurácia v letovisku s tisíc inými – oveľa lepšími reštauráciami stále žije.
Ľudia sú naozaj schopní akejkoľvek nemiestnosti. Ten haštag pridávali do svojich pochvalných komentárov o reštaurácii. Nepochopiteľne – jedlá v tej reštaurácii sú totiž vážny blivajz, aj keď, treba uznať, že vyzerali na pohlaď naozaj dobre. Viac tam nepôjdem. Najlepšia reštaurácia v haštagovom svete, v ktorom, o kvalite – návštevnosti reštaurácii rozhodujú haštagy bez chuťových pohárikov vo svete sociálnych sietí, sa stala moja kuchyňa. Ostatní do nej pravdepodobne pôjdu – haštag, ich do nej nasmeruje.
V reálnom svete by tá reštaurácia neprežila ani pár mesiacov. Vo svete fejku prežije vďaka naivite ľudí, ktorí milujú haštagy.
Stále si staromódne myslíme, že sme to my – sami, kto riadi náš život. Je to úsmevnejší názor ako: “Nebojte sa, dobre bude!” Mimochodom, to slovné spojenie tiež poznáte z haštagu, ktorý vyrobil Igor Matovič. A ľudia, ktorí si myslia, že o svojom živote rozhodujú – výhradne sami, mu na ten haštag dobrovoľne naleteli. Mimochodom, haštagy sa píšu do komentárov aj preto, aby sa dali neskôr vyhodnocovať kampane. Ja, byť premiérom, haštagy by som rozhodne do komentárov nepridával. Dobro národa by sa u premiéra nemalo stať, iba haštagovou kampaňou. A to je ten problém – bez haštagov, nie sú kampane a bez kampaní, nie je premiér. Teda, presnejšie, vo svete, kde haštagy rozhodujú o politike viac, ako ich voliči.
Na haštagy a politiku existuje aj celý rad iných pohľadov. Hlavne teraz, keď aktuálne vyhnali do ulíc haštagy a kampane šíriace sa z fejkových profilov na sociálnych sieťach, chudákov Kubáncov, ktorí ani len netušili, ako haštagy fungujú. Oni v majorite ani netušia, že existujú – majú vládou prezidenta Miguela Díaz-Canela povolený internet sotva pár mesiacov. Modrý text začínajúci mriežkou, síce vnímajú, ale, že to je haštag, ktorý zmenil ich podvedomie, ani netušia. Preto ten, kto kampaň cez fejkové zločiny na Kube spustil, je zločinec. Bol to totiž kybernetický experiment s ich, ľudskou psychikou.
Ako je to na Slovensku? Máte ministerku pre investície a regionálny rozvoj, do kompetencie ktorej patrí aj digitálna bezpečnosť. Teda, presnejšie, minimálne z tej investičnej časti. Je teda rozhodne na miesta sa pani ministerky pýtať, čo za ten čas, pre digitálnu bezpečnosť Slovenska, v otázke fejkových kampaní urobila. Ono totiž, je nepochybné, že to, čo sa s haštagom #SOSCuba udialo na Kube, môže zažiť Slovensko kedykoľvek tiež – ak to už nezažilo. Nakoľko sú teda pred digitálnymi manipuláciami chránené slovenské časti sociálnych sietí?
Tú otázku verejne pokladám pani ministerke. Nie som si celkom istý, či pani Remišová vôbec vie, čo slovo haštag znamená. Nie, že by to nevedela principiálne – o tom nepochybujem, keďže ich sama používa. Ide skôr o to, či si uvedomuje ich závažnosť v digitálnom svete. Ono totiž, na šírenie kubánskeho kampaň-komplotu, boli za pomoci haštagu #SOSCuba, zneužité aj sieťové vyjadrenia samotného prezidenta Joa Bidena. Nebolo by teda žiadnym prekvapením, keby sa zločinecké kampane objavili aj na Slovensku pred prezidentskými alebo parlamentnými voľbami – ak ich už zločinci v Slovenskej politike dávno nepoužívajú, to znovu prízvukujem.
Kúpil som si pred časom vcelku drahý softvér na analýzu haštagov a kampaní na soc. sieťach. Ak teda dodnes na Slovensku neexistoval človek – novinár alebo bloger, ktorý sa odhaľovaniu kybernetických zločinov a ich páchateľov venoval, tak už tu je. Budem to robiť ja. A začnem hneď.
Tony Belohorec