“Spoločnosti mimo Ukrajiny by tiež mali zostať obozretné a prijať všetky preventívne opatrenia proti cieleným útokom, ako aj útokom na dodávateľský reťazec. Situáciu pozorne sledujeme a pozorne sledujeme prúd nových kybernetických útokov hlásených na Ukrajine,” vyhlásila pre TASR. Pokračovala, že ani tie najväčšie spoločnosti nemôžu očakávať, že odolajú útokom suverénneho štátu, ktorý je odhodlaný poškodzovať ich záujmy, o to viac v kontexte, keď útoky možno považovať za legitímny vojnový akt a “nemusia sa obťažovať” kradnutím potajme.

Spoločnosť odporúča, aby ľudia presadzovali účinné bezpečnostné postupy a zabezpečili, že vniknutie do ich siete bude pre všetkých útočníkov čo najmenej nákladovo efektívne. “Uistite sa, že všetky internetové systémy sú aktuálne a majú nainštalované najnovšie záplaty a že na používateľských počítačoch máte nainštalovaný bezpečnostný softvér. Ďalej, že máte nastavené rozsiahle protokolovanie, ktoré umožňuje upozorňovať na podozrivé udalosti či konanie. Odporúčame zaviesť striktný zoznam povolených aplikácií na všetkých počítačoch a aktívne loviť útočníkov vo vnútornej sieti spoločnosti. V najextrémnejších situáciách tiež odporúčame odpojiť prístroje od internetu všade, kde je to možné,” konštatovala spoločnosť.

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT upozornilo na používanie podozrivých stránok, ktorých účelom je vykonávať DDoS útoky. V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa v slovenskom kybernetickom priestore vyskytli výzvy na distribuované útoky na webové stránky v Rusku, a to pomocou jednoduchého webového odkazu, ktorý si “záujemca” má nechať otvorený v prehliadači. Postupne sa vyskytli rôzne modifikácie tohto webového odkazu, ktoré cielili na webové stránky na Slovensku.

“Na tieto linky však neklikajte, keďže môžu vykonať škodlivý kód, znefunkčniť vaše zariadenie, zapríčiniť únik informácií, a ide o nelegálnu aktivitu,” informoval Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) na sociálnej sieti.

Riziká, ktorým čelí Slovenská republika, sa zásadnejšie nelíšia od susediacich krajín v strednej či v západnej Európe bez ohľadu na bezpečnostnú situáciu. NBÚ nedávno informoval cez sociálne siete, že zaznamenal zvýšený výskyt kybernetických bezpečnostných rizík. “NBÚ ako ústredný orgán štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť podniká všetky zákonné kroky pre bezpečný a plynulý chod systémov prevádzkovateľov základnej služby,” poznamenal hovorca úradu Peter Habara.

Úrad zároveň monitoruje bezpečnostnú situáciu, podniká preventívne aj reaktívne kroky na situácie, ktoré priebežne vznikajú, a aktívne komunikuje so všetkými subjektmi vo svojej pôsobnosti.

Kybernetická časť vojny môže byť efektívnejšia a menej nákladná ako klasická

Kybernetická časť vojny môže byť efektívnejšia a menej nákladná ako klasická, vedená konvenčnými zbraňami. Pre TASR to uviedol odborník na IT Ondrej Macko. Zároveň ide podľa neho o celkom novú situáciu.

Pri kybernetických útokoch sa dá podľa neho očakávať útok na riadenie energetických zdrojov, ďalej ohrozenia riadenia výroby veľkých hospodárskych podnikov. “Vo veľkom nebezpečí sú podľa skúseností z minula aj nemocnice,” konštatoval Macko.

Riziká kybernetických útokov na kritickú infraštruktúru (hrozby typu APT) vyplývajú podľa odborníka spoločnosti ESET na kybernetickú bezpečnosť Roberta Lipovského z ich motivácie, ktorou je najčastejšie špionáž alebo sabotáž – teda odstavenie či znefunkčnenie počítačových systémov. Tieto ciele môžu byť aj skombinované, napríklad jedným prienikom do počítačovej siete útočník špehuje, zbiera citlivé informácie o svojej obeti a po nejakom čase vykoná deštrukčnú, sabotážnu činnosť.

Konkrétne na Ukrajine spoločnosť od roku 2014 zdetegovala vysoké množstvo takýchto kyberútokov – niektoré s väčším, niektoré s menším dosahom. “Za najvýznamnejšie považujem útoky na ukrajinskú elektrickú sieť, ktoré spôsobili masívne výpadky elektriny v rokoch 2015 a rokoch 2016, či červ NotPetya z roku 2017. Posledný príklad sa v odbornej komunite považuje za kyberútok, ktorý historicky napáchal najväčšie škody. Znefunkčnil počítačové systémy po celej krajine, ale rozšíril sa aj za hranice Ukrajiny,” poznamenal Lipovský. Ľudia nevedeli zaplatiť za nákup v platobných termináloch či natankovať si na pumpe. Vplyv kyberútokov na bežných ľudí je teda signifikantný.

“V súčasnosti vidíme obrovský nárast množstva novej infraštruktúry nasadenej skupinou APT, známou ako Gamaredon, Armagedon alebo ACTINIUM. Táto skupina sa posledné roky aktívne zameriava na Ukrajinu a v súčasnosti je pravdepodobne najaktívnejšou skupinou APT v tejto oblasti. Zároveň sme svedkami mnohých aktivít, ako sú DDoS útoky alebo znehodnotenie webových stránok, alebo hekovanie, ktoré je zložité pripísať niekomu konkrétnemu,” vyhlásil riaditeľ Globálneho výskumného a analytického tímu spoločnosti Kaspersky Costin Raiu.

Celkovo by sa podľa neho dalo povedať, že súčasná kybernetická vojna na Ukrajine pozostáva z niekoľkých komponentov – aktivity Gamaredon APT, rôznych outsourcovaných malvérových a DDoS aktivít a neznámych alebo nepriradených aktivít APT.

Kybernetické útoky na významné inštitúcie na Slovensku, súkromné i vládne, detegovali už v minulosti. Slovensko nie je v tomto smere žiadnou výnimkou a je takmer isté, že ich možno očakávať aj do budúcna.

Ochrane treba venovať náležitú pozornosť, musí byť komplexná a najmä v prípade systémov kritickej infraštruktúry zahŕňať pravidelné investície do počítačovej bezpečnosti a vzdelávania zamestnancov. Vyššie zmienené príklady útokov sa však pripravovali dlhodobo a často bol útočník v kompromitovaných systémoch niekoľko týždňov až mesiacov pred viditeľnou sabotážnou fázou.

“Vzhľadom na aktuálnu situáciu preto z krátkodobého hľadiska odporúčam zvýšenú obozretnosť, napríklad rozpoznávať podozrivé správanie na počítači či v sieti, preventívna obmena prístupových hesiel a podobne. Avšak dôraz musí byť najmä na kontinuálne zlepšovanie počítačovej bezpečnosti,” dodal Lipovský.