Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej gratuluje slovenskému kulturológovi, filozofovi, esejistovi a literárnemu kritikovi profesorovi Dalimírovi Hajkovi k jubileu

Bratislava 5. júla 2024 (HSP/Foto:Screenshot)

5. júla oslavuje osemdesiatiny popredný slovenský filozof, kulturológ, esejista, literárny kritik a nositeľ Svetovej ceny za humanizmus Ohrid Academy Of Humanism, nositeľ najvyššej Ceny Matice slovenskej profesor Dalimír Hajko

Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. (* 5. júl 1944, Mýtna) je slovenský vysokoškolský pedagóg, filozof, kulturológ, literárny kritik a esejista. Publikuje pre Slovenské pohľady, Filozofiu, Literárny týždenník a ďalšie periodiká. Je členom Predsedníctva Spolku slovenských spisovateľov a nositeľom ceny Egona Erwina Kischa. Taktiež je nositeľom najvyššej Ceny Matice slovenskej, ktorá mu bola udelená pri príležitosti 160. výročia založenia, ktoré bolo zároveň 1160. výročím príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu (video z oceňovania). Toto ocenenie inicioval Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej, ktorý profesora následne jednohlasne zvolil za čestného predsedu tohto odboru spolu s profesormi Leikertom a Dupkalom.

Profesor Hajko pôsobil ako vedúci vedecký pracovník Ústavu filozofie a sociológie Slovenskej akadémii vied, Ústavu slovenskej literatúry SAV, bol v Predsedníctve SAV, v Slovenskom rozhlase a v Národnom literárnom centre. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre, neskôr pôsobil na Katedre filozofie Žilinskej univerzity. Aktuálne je čestným predsedom Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej.

Do činnosti Hajka patrí oblasť umenia, náboženstva, sociálnej skutočnosti, videnej v polohách myslenia a zároveň v horizonte rozličných kultúr, filozofia, taktiež problematika slovenských národných buditeľov. Publikoval súbory literárno-filozofických reflexií o vytypovaných slovenských spisovateľoch strednej a mladej generácie Niekoľko inšpirácií (1976), Sondy (1977), Okamihy poézie (1990) a Existencia v literatúre (1996). Ako historik a popularizátor filozofie napísal eseje Rozpätia dňa (1975), knihu esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva Tvorcovia veľkých myšlienok (1988), štúdiu o filozofickom myslení na Slovensku v 19. storočí Filozofické návraty a vízie (2001), desať štúdií o slovenských básnikoch a básnických dielach druhej polovice 20. storočia Päťdesiat rokov slovenskej poézie (2004), úvahy o európskej integrácii Globalizácia a kultúrna identita (2005). Je autorom portrétnej štúdie Ján Stacho (1998), a zostavil výbery z poézie J. Turana, J. Šimonoviča, R. Čižmárika, J. Vagoviča, T. Štraussa. Na vydanie pripravil súbor základných prác A. Camusa Mýtus o Sizyfovi, Pád, Caligula (1993). V roku 2018 získal Cenu Slovenských pohľadov za históriu a cenu Slovenských národných novín za literárnu kritiku. V roku 2019 získal cenu Egona Erwina Kischa. V roku 2023 usporiadali spoločné podujatie Večer kulturológov Matica slovenská a Spolok slovenských spisovateľov, ktoré bolo venované jeho autorovej tvorbe a dielu, a na ktorom vystúpil spolu s kolegom kulturológom Jozefom Leikertom. V roku 2023 získal prémiu Ceny Literárneho fondu 2022 v kategórii esejistika za knihu Stopy v (mojej) duši. K najnovším aktivitám patrí jeho účasť na podujatí k spisovateľovi Ladislavovi Ballekovi či pravidelné publikovanie v Slovenských pohľadoch.