Kysáč 26. mája 2019 (HSP/RTV.rs/Foto: SRTV)
Kultúrne centrum Kysáč sa odnedávna pýši jedinečnou zbierkou slovenského ľudového odevu takmer zo všetkých regiónov Vojvodiny. Vďaka tejto zbierke v tejto obci realizujú aj viacero projektov, zámerom ktorých je poukázať na krásu a jedinečnosť kroja Slovákov v Srbsku
Zbierka ľudových krojov v Kultúrnom centre Kysáč vznikla vďaka Festivalu krojov Slovákov vo Vojvodine, ktorý organizuje táto ustanovizeň. V zbierke sú predvojnové kroje čiže kroje do roku 1945. Zbierka bola základom dvoch knižných vydaní a chystajú aj dve ďalšie, ktorými chcú vrátiť krásu a hrdosť slovenským dievčatám.
Kysáč (srb. Кисач – Kisač, maď. Kiszács, nem. Kissatsch, alebo v slovenčine nesprávne Kisáč) je obec v Srbsku, vo Vojvodinskom autonómnom kraji v okrese Nový sad. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z XIII. storočia. V obci sa nachádza evanjelický kostol postavený v roku 1795 a pravoslávny chrám vybudovaný v roku 1773. Na základných školách sa vyučuje v srbčine a slovenčine.
V obci žije vyše 5,5 tisíc obyvateľov. Obec má takmer dve tisíc domácností. Táto obec je väčšinou obývaná Slovákmi. Posledné tri sčítania zaznamenali pokles populácie. V roku 1964 bolo založené kultúrno-informačné stredisko (dnes Kultúrne centrum), ktorého súčasťou bolo aj Rádio Kysáč, najstaršia lokálna rozhlasová stanica vo Vojvodine.
Sťahovanie Slovákov prebiehalo zhruba v troch časovo vymedzených etapách a to: v prvej etape v období rokov 1690 – 1710, v druhej etape v období rokov 1711 – 1740 a v tretej v období rokov 1740 – 1790. Sťahovanie potom pokračovalo v 19. storočí (s presahom až do začiatku 20. storočia), keď sa slovenskí poddaní postupne posúvajú zo severnejších slovenských stolíc do južnejších a v neustálom pohybe prenikajú na juh, zo Zadunajska, do dolnozemských oblastí medzi Dunajom a Tisou, ako aj do Zátisia.
Tam potom znovu zakladali početné obce, ba neraz i kompaktnejšie zoskupenia týchto obcí, a to jednak sami, jednak i s príslušníkmi iných národov (s Maďarmi, Nemcami, Srbmi, Rumunmi atď.). Všetko to bolo podmienené rôznorodými kolonizačnými akciami a procesmi, aké nemali obdobu nikde inde vo vtedajšej Európe a dajú sa prirovnať azda iba k migráciám do USA. Dnešný Kysáč, ktorý dnes administratívne patrí do širšieho spoločenstva obcí mesta Nový sad, bol znovu osídlený srbským obyvateľstvom asi roku 1750.