Smrť dvoch francúzskych tínedžerov malajzijského a tuniského pôvodu na parížskom predmestí bolo príčinou nepokojov, ktoré trvali niekoľko týždňov a spôsobili škody vo výške 200 miliónov eur. Tieto udalosti podčiarkujú naliehavosť riešenia problémov sociálno-ekonomickej izolácie mladých prisťahovalcov druhej generácie.
“Príliš veľa ľudí a príliš veľa rozdielov, krajina na to nestačí, je tu málo spoločných hodnôt. To je dôvodom, prečo v týchto prípadoch v multikultúrnych spoločnostiach rastie násilie a rasizmus. “Sú nestabilné a netolerantné”, hovorí Laurent Ozon, bývalý člen vedenia strany Národného frontu.
Francúzsko je domovom najväčšej moslimskej populácie v Európskej únii. Asi 10 percent obyvateľstva pochádza zo Severnej Afriky, Blízkeho východu a západnej Afriky. Majú odlišnú kultúru, náboženstvo i životný štýl. Tí, ktorí nemajú dosť peňazí, väčšinou žijú v slumoch alebo v predmestských getách. Tie dodávajú týmto miestam zvláštny kolorit.
“Tieto oblasti sa veľmi rýchlo premenili v enklávy, kde sa francúzske katolícke obyvateľstvo ocitlo v menšine. Francúzski moslimovia nemajú žiadny dôvod, prečo byť Francúzmi. Moslimovia v 2, 3. alebo 4. generácii nemajú žiadny dôvod, aby sa vzdali kultúrnych tradícií zdedených zo svojej africkej domoviny, ” potvrdil Kamel Beshih, prezident spoločnosti Synovia Francúzska.
Tam kde predmestie nadväzuje na mesto, je stret kultúr cítiť najviac. Niektorí ľudia sa sťažujú na izoláciu, iní sa obávajú bezprávia a nenávisti prisťahovalcov vo Francúzsku, v krajine, ktorá ich prijíma s otvorenou náručou. Po dlhé roky prevládal názor, že niektorí prisťahovalci z bývalých francúzskych kolónií v Afrike by sa mohli Francúzom mstiť za ich koloniálnu minulosť. Pridajme k tejto teórii sociálne vylúčenie prisťahovalcov s nedostatkom príležitostí – a získame recept na katastrofu, čo si Európania neuvedomujú.
“Za posledných päť rokov, každý rok Francúzsko prijalo asi 200 tisíc nových prisťahovalcov. V krajine je veľmi nestabilná situácia,” povedal Laurent Ozon.
Nespokojnosť s prisťahovalectvom rastie, ekonomické a hospodárske vyhliadky na predmestiach sú bezútešné, obyvateľstvo sa domnieva, že polícia je bezmocná proti spravodlivosti ulice. To všetko vyvoláva otázku – koľko času zostáva, až sa situácia vymkne spod kontroly?
jf