KULTÚRA: V SNM je reprezentatívna výstava obrazov inšpirovaných ľudovými krojmi

Bratislava 19. júna (TASR) – Slovenské národné múzeum (SNM) v Bratislave pripravilo výstavu Ľudový odev na palete. Potrvá do 30. septembra.

"Na letné obdobie máme výber toho najcennejšieho, čo je v zbierkach slovenských inštitúcií," na dnešnej tlačovej konferencii povedal generálny riaditeľ SNM Rastislav Púdelka.

Podľa kurátora výstavy Ľubomíra Podušela je to prvá výstava svojho druhu v takejto koncepcii. Maliari čerpali námety z ľudového sviatočného a pracovného odevu. Konfrontácia oboch odvetví umeleckej tvorby – ľudového odevu a profesionálneho maliarstva – na pozadí ich zhodnocovania a interpretácie viedli k zostaveniu výstavnej kolekcie zameranej na prezentáciu výsledkov bádateľstva z histórie ľudového a profesionálneho umenia. Prináša pohľad na východiská a princípy tvorby významných slovenských umelcov i zahraničných, tvoriacich na našom území a čerpajúcich z podôb ľudových krojov.

Obrazy, ktoré namaľovali Miloš Alexander Bazovský, Peter Michal Bohúň, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Imro Weiner – Kráľ, Max Kurth, Jozef T. Mousson, Eugen Nevan a ďalší už patria do hodnotného dedičstva slovenskej kultúry. Vo výbere sú napríklad diela Gustáva Mallého Pezinský trh a Jarmok v Heľpe, Martina Benku Horský roľník a Strážca pri Trenčíne, Janka Alexyho Sen hôr či Jana Hálu Z kostola a ďalšie z podtatranskej obce Važec, kde celoživotne tvoril.

Sú to stopy, ktoré v tejto súvislosti zanechali a vyryli do našich dejín umelci. Týka sa to aj ďalších maliarov ako sú Jozef Hanula, Jaroslav Augusta, Štefan Straka, Jóža Uprka, Štefan Polkoráb, Ivan Žabota, Jaroslav Věšín, Antoš Frolka alebo Štefan Bednár. Obrazmi s motívmi krojovaných figúr (mužských, ženských, chlapcov a dievčat) a figurálno – krajinárskych kompozícií s pohľadmi na život ľudí na vidieku vo všedný a sviatočný deň pripomínajú, že dve veličiny – tradícia a novátorstvo patria k základným kameňom slovenského umenia, cesty po ktorej kráčalo slovenské maliarstvo za potvrdením vlastnej identity.

Podušel ju hodnotí ako zložitú cestu, ale úprimnú a pôvodnú. Objavovanie vlastného a osobitého sa v jej rámci uskutočňovalo v rozmedzí domácich zdrojov a súdobých výtvarných tendencií v Európe i vo svete. Slovenskí umelci si uvedomili, že pokračovať bez obnovovania znamená len kopírovať a obnovovať bez pokračovania stavať iba na piesku. Tento poznatok patrí k rozhodujúcim v prípade novodobého slovenského maliarstva. Aj preto sú jeho dejiny iné, ako dejiny umenia niektorých ďalších európskych národov. "To je tiež dôvod, prečo sa v ich prípade stretávame s vlastnou aplikáciou luminizmu, impresionizmu, postimpresionizmu, výdobytkov moderny – kubizmu, expresionizmu, fauvizmu, ale aj výrazovej reči orfizmu a nefiguratívneho prejavu v kontexte s farebnou rečou výšiviek, čepcov a rukávov slovenských ľudových krojov z Liptova, Oravy, Turca, Myjavy, Detvy či Považia. To všetko v citlivom spojení aspektov tradičnej a novodobej kultúry, ako ich prinieslo obdobie storočnice vývinu ohraničené od druhej polovice 19. do prvej polovice 20. storočia," dodáva Podušel.

Maliarsku expozíciu dopĺňajú sviatočné odevy vydatej ženy z Torysiek, Dolného Lopašova i Polomky. Je tam aj výber krojov mužov a dievčat. Okrem zbierok SNM sú na výstave zapožičané exponáty zo Slovenskej národnej galérie a viacerých inštitúcií.