Bratislava 20. januára (TASR) – Prvé tohoročné číslo najstaršieho literárneho periodika v Európe Slovenské pohľady prináša v úvodníku z pera predsedu Mariána Tkáča publicisticky sformulovanú koncepciu základných činností Matice slovenskej v tomto roku. Je osnovaná na princípe jubilejných výročí významných osobností a udalostí v našich dejinách, a to „1120. rokom od smrti kráľa Svätopluka, 150. rokom od narodenia Andreja Hlinku, 95. rokom od tragického úmrtia M. R. Štefánika, ale aj 75. rokom od 14. marca 1939 aj od nečakaného prepadu vznikajúceho štátu južnými susedmi, nazývaného Malou vojnou, aj 70. rokom od 29. augusta 1944“.
Štúdiu o doteraz opomínanom národnom a kultúrnom dejateľovi Ladislavovi Zábojskom (1793-1870), rodákovi z Prešova, spišskom diecéznom biskupovi a dlhoročnom pomocníkovi biskupa Štefana Moysesa, napísal Pavol Parenička. V rámci publicistických materiálov sa v prvom tohtoročnom vydaní nachádza biografický portrét básnika Eugena Vesnina, vlastným menom Ignác Zelenka (1913-1983), rodáka z Mokrého Hája na Záhorí. Po teologickom štúdiu v Taliansku zostal v Ríme a tam žil a tvoril až do smrti. Portrét napísal Peter Cabadaj.
Rozsiahlu jazykovednú štúdiu "Slovenčina dnes" pripravil významný slovenský jazykovedec Ábel Kráľ. Číslo prináša aj dva rozhovory. Maroš Bančej sa pozhováral s režisérom Gabrielom Hoštajom o živote a tvorbe jeho brata Jána, básnika a aforistu, ktorý tragicky zahynul pri autonehode. Anglickú spisovateľku Hilary Mantelovú (1952) zasa navštívil Miro Procházka. Jej videnie sveta, ale i postrehy na historické diania a literárne udalosti sprostredkoval v rozhovore s názvom Najhroznejšia ženská zbraň – telo.
Filozofujúcu štúdiu Umenie pamäti napísal Ondrej Herec, právnickú štúdiu Transformácia médií na duálny systém v Slovenskej republike Jaroslav Chovanec. Pôvodná literatúra je zastúpená ukážkami z najnovšej básnickej tvorby Dany Podrackej, Etely Farkašovej, Martina Vlada a Mariána Grupača, v žánri prózy poviedkami Eleny Elekovej, Dalimíra Stana a dvoma reportážno-faktografickými príbehmi Slava Kalného. Prekladovú tvorbu reprezentuje výber z poézie súčasnej rakúskej poetky Marion Jerschowovej (1943) v preklade Ľudovíta Petrašku. Číslo je vyzdobené reprodukciami sochárskych diel Ondreja Zimku mladšieho.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
