Boj o súdnu moc

Genderisti podľa Kuffu preto teraz prechádzajú na ďalšie dva možné “diabolské” spôsoby. V dnešnej dobe nie je podľa neho dôležité mať poslanca či ministra, dnes je dôležité súdnictvo, aj preto je v súčasnosti taký rozruch okolo voľby sudcov Ústavného súdu.

Kuffa upozorňuje, že sudcovia nie sú priamo volení a rozhodujú aj veciach, ktoré napríklad parlament neschválil. Ako príklad uvádza prípad malého Alfieho, ktorého súd vo Veľkej Británii aj napriek nesúhlasu rodičov rozhodol odpojiť od prístrojov. Podľa Kuffu išlo o justičnú vraždu a celkovo hovorí o “justičnej totalite”.

Uvedené sa podľa neho snažia využiť genderisti aj v súvislosti s Istanbulským dohovorom. “Chcú využiť súdnu moc ako žeriav,” aby presadili gender a Istanbulský dohovor do slovenskej legislatívy, myslí si Kuffa. “Preto je taká bitka o sudcov…”

Druhý diabolský spôsob presadenia dohovoru sú podľa Mariana Kuffu rôzne vládne či európske akčné plány a stratégie podporujúce LGBT a gender ideológiu, ktoré často podpisujú aj oficiálni predstavitelia, pričom spomína napríklad ministra zahraničia Miroslava Lajčáka.

Takéto iniciatívy sú podľa Kuffu zodpovedné aj za to, že pochody za život “boli spláchnuté”. “Spláchlo sa to s prepáčením ako do záchodu a genderisti sa zasmiali. A je pod tým podpísaný aj pán minister Lajčák. Áno dobre počujete Lajčák. Mne je jedno čo mi urobia, či ma budú stíhať…”

Podobne sa podľa neho zachoval prezident Kiska, ktorý “čiastočne spláchol” referendum. “Urobil fintu, dal to na Ústavný súd, aby sa zakryl, že je čistý, veď len podal na súd. A to je to, o čom hovorím – súdnictvo“.

“Ľud si praje o tom rozhodnúť, ale prezident, aby sa zamaskoval, dá to na súd a povie, súd rozhodol…”

Marian Kuffa v politike?

“To, čo farár Kuffa hovorí teologicky, musia povedať politici v parlamente politicky,” uviedol Kuffa s tým, že nezaložil žiadnu politickú stranu ani v žiadnej nevystupuje.

“Paradoxne, včera ma volali do ďalšej strany, minulý týždeň mi iní ponúkali, že budem jednotka vo voľbách do Európskeho parlamentu… Kukám, že o žakovského farára sa bijú, aby bol v nejakej strane? Večer som tomu pánovi: “Veľmi si vás vážim, ale ja keby som sa stal členom strany, v tú chvíľu som zavretý pred ostatnými veriacimi. Ja ako farár chcem byť otvorený pre všetkých ľudí. Preto žiadna strana.”

“Ale pozor, svätý otec Ján Pavol II. tiež nezaložil žiadnu stranu ani stranu Solidránosť ani nebol jej členom a bol by najlepší, ale podporoval ich. A kto zhodil komunistov? No Solidárnosť a on ako biskup ich podporoval. To, čo on hovoril teologicky, Solidárnosť hovorila politicky a komunizmu čapli po ušiach…”

Zlo Istanbulského dohovoru

Rímskokatolícky kňaz k Istanbulskému dohovoru vysvetlil, že sa tvárí ako sanitka, ktorá ide pomáhať týraným ženám, no v skutočnosti ide o “odistený granát” proti rodinám a proti manželstvu.

“Vrchol diabolstva, terorizmus,” komentoval Kuffa. Dohovor sa podľa neho “skrýva, že pomáha, ale v skutočnosti ide škodiť.”

“Keď som to prvýkrát takto povedal, tak ma napadli, že Kuffa hovorí militantne, vojnovo. A večer som si pomyslel, pánečku, neprehnal som to trochu? Ale dva týždne potom sa pápež vyjadril, asi ma počul, že Istanbulský dohovor a v ňom skrytá ideológia gender je atómová bomba namierená proti rodinám. Tak to bol rád, ja hovorím, že je to granát a pápež atómová bomba, tak to som baránok.”

Svätý otec podľa slov Kuffu následne pomenoval gender ako “globálny útok na rodinu”.

To je podľa kňaza ukážka “zákernosti a podlosti” liberalizmu, keď sa jedovaté myšlienky skrývajú za pozlátko prospešnosti a pomoci.

“Predstavte si, že niekto namočí cukor do kyseliny a dá to dieťaťu: Zjedz to! A keď ja hovorím: Nejedzte! Tak povedia, že Kuffa je proti sladkostiam… Vidíte, aké je to diabolské? Skrývajú jed do sladkých príjemných vecí.”

Rovnako tak podľa neho skrývajú zákernosti a jed do liekov. “Aj tabletku ponoria do kyseliny a keď máš horúčku povedia: “Zjedz to”. A keď ja kričím: “Nejedz!” Tak som podľa nich proti liekom…”

Kuffa potom pokračoval v porovnaní liberalizmu a komunizmu, kde v komunizme podľa jeho slov vládla “tma” kde bolo mnohé zakazované, no “svetlom evanjelia” sa dalo orientovať.

V súčasnom liberalizme je podľa neho “nebezpečná hmla”, v ktorej je potrebné sa pohybovať opatrne.

Deti a mládež to majú dnes podľa neho ťažšie, ako mládež za socializmu, “lebo aj keď si zasvietia evanjeliom, musia ísť pomalšie a opatrnejšie, pretože liberáli balia zlo do chutných vecí, do cukríkov, do tabletiek a podobne.”

“A keďže my už poznáme ich balenie, každý dokument, ktorý vyjde v liberalizme, už tam hľadáme jed. V podvedomí to musí opatrný otec, matka, kňaz prelúskať a kdekoľvek to hľadať. Aj keď povedia predpoveď počasia, aj tak si to ešte prekuknem,” priznal Marian Kuffa. “Môj otec niekedy hovoril, že komunistom neverí ani predpoveď počasia, a ja toto dnes v liberalizme hovorím…”

Vo svojom druhom prirovnaní hovorí Kuffa o Istanbulskom dohovore ako o “trójskom koňovi,” ktorým sa Trójanom podarilo dobyť Atény.

“Je to kôň, v ktorom je skrytý nepriateľ – gender. Navonok, aby vyzeral dobre, tak keď prečítaš asi 30-stránkový dokument, ja som sám musel asi päťkrát čítať, kým som pochopil, diabolsky zamaskovali a povedali, že môžeš mať výhrady, môžeš robiť vonkajšie nepodstatné úpravy, ale toho, čo je vo vnútri sa nemôžeš ani dotknúť. Farbu môžeš vymeniť, dosku môžeš vymeniť, ale nepriateľa tam musíš nechať… Všetko môžeš, len ku genderu s nevyjadruj –  a to je diabolské. A my už vieme, že toto je presne balenie liberalizmu.”

Dodáva, že vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v roku 2011 tohto trójskeho koňa dotiahla na Slovensko.

“Pripravili to, podpísali to, ale zastavilo sa to pred hradbami. Brána – to je Ústava Slovenskej republiky a hradby to sú zákony Slovenskej republiky. A genderisti tak začali špekulovať, o referende a podobne. Ale na internete napríklad cez 300 odborníkov lekárov, psychológov vyhlásilo, že je to škodlivé pre deti a preto genderisti začali uvažovať, ako to spraviť potichu.”

Preto sa podľa Kuffu rozhodli ísť cestou ratifikácie v parlamente a otvorenia “hradieb” cez poslancov. “Našťastie, ďakujem pánu Bohu, že máme poslancov, nehovorím teraz politicky, ale hodnotovo, takých, ktorí toho trójskeho koňa nepustili dnu.”