O. Kuffa kázeň začal tým, ako kedysi žil svoj život, o čom sníval a čo ho napĺňalo pred nehodou, ktorá mu otočila život a priviedla ho ku kňazstvu.
Priblížil, že po ťažkom úraze v horách ho 13 hodín prevážali a následne bojovali v popradskej nemocnici o jeho život. “Boh totálne otočil môj život,” spomína farár.
Pokračoval tým, že jeden z jeho priateľov horolezcov mu raz vyrozprával príbeh ako s kamarátom liezli na skalu v Tatrách a jeho kamarát spadol a nakoniec zomrel. “Maroš, mali sme jednu cestu a zabil sa mi kamarát”. “Sadni si a hovor,” povedal mu Kuffa.
Kamarát mu potom vyrozprával príbeh ako liezli na Žltú stenu pri Téryho chate a jeden z nich sa chytil kameňa s ktorým vyletel a spadol na rímsu, kde zomieral.
“Mal som na výber, vedel som, že zomrie. Pôjdem po pomoc alebo mu pomôžem zomrieť?” Povedal Kuffovi kamarát a dodal, že nevedel čo má robiť, no predsa sa rozhodol ísť po pomoc. Keď sa však vrátil na miesto nehody jeho priateľ bol už mŕtvy.
“Vyčítam si to, mal som pri ňom ostať,” posťažoval sa mu. Kuffa mu však odpovedal: “Nie Miro, urobil si dobre. 100 percent viem.”
Kamarát sa ho spýtal: “A čo keby som pri ňom zostal?”. “Aj to by bolo dobré. Niekedy sú obidve možnosti dobré.”
Na ďalšiu otázku priateľa ako vie, že to bolo dobré, Kuffa odpovie jednoducho. “Ty si z lásky k nemu chcel utekať po pomoc a z lásky k nemu si chcel zostať. To je ono. Efeta otvor sa. Čomu? Láske! ”
“Ten kto je hluchý obyčajne je aj nemí,” pokračuje. “Niekedy aj nie, ale v duchovnej oblasti to je vždy tak.”
“Kto nepočúva čo má počúvať, potom nevie čo má povedať.” A na otázku čo máme počúvať kňaz odpovedá: “Počúvaj čo ti hovorí Boh,” a ukazuje na slovo Božie v ruke.
“On hovorí ku tebe a ty si uzavretá resp. uzavretý pred láskou… Boh je láska… Efeta otvor sa! … Otvor svoje uši, počúvaj, čo máš počúvať a potom povedz, čo máš povedať.”
“Ježišu daj mi ochotné srdce, aby som ťa počúval a daj mi ochotný jazyk, aby som o tebe svedčil,” uzavrel kratšiu kázeň v Zborove o Kuffa.