Čínsky index – databáza, ktorú 8. decembra obnovila výskumná organizácia DoubleThink Labs so sídlom na Taiwane – zaraďuje juhoázijskú krajinu na vrchol zoznamu 82 ďalších krajín sveta a uvádza, že jej väzby a závislosť od Pekingu v oblasti zahraničnej a domácej politiky, technológií a hospodárstva ju robia obzvlášť náchylnou na čínsky vplyv.

Za Pakistanom sa v rebríčku výrazne umiestnila juhovýchodná Ázia, kde na druhom a treťom mieste figurujú Kambodža a Singapur a za nimi Thajsko. Filipíny sú siedme a Malajzia desiata. Juhoafrická republika je prvou africkou krajinou na 5. mieste, kde sa vyrovnala Peru, ktoré je najvyššie umiestnenou juhoamerickou krajinou.

Kirgizsko a Tadžikistan, ktoré hraničia s čínskou západnou provinciou Sin-ťiang, sú stredoázijské krajiny s najväčším vplyvom Pekingu, ktoré sa v indexe umiestnili na ôsmom a deviatom mieste.

Nemecko je zatiaľ najvyššie umiestnenou európskou krajinou na 19. mieste a Spojené štáty vedú Severnú Ameriku na 21. mieste.

“Hlavným cieľom tejto databázy je zvýšiť povedomie na celom svete o rôznych aspektoch čínskeho vplyvu a o tom, ako môže v skutočnosti vyzerať,” povedal pre RFE/RL Min Hsuan-Wu, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Doublethink Labs. “Na to, aký môže byť vplyv, sme sa pozreli oveľa širšie a diferencovanejšie, čo nám môže povedať viac o tom, čo Peking v skutočnosti robí a akými rôznymi spôsobmi môže vyvíjať tlak.”

Pri zostavovaní čínskeho indexu sa výskumný tím zameral na deväť kategórií na sledovanie vplyvu vo svete, ktoré zahŕňajú vyššie vzdelávanie, domácu politiku, hospodárske väzby, zahraničnú politiku, presadzovanie práva, médiá, vojenskú spoluprácu, kultúrne väzby a technológie.

Wu hovorí, že tento typ systému vedie k jemnejšiemu pochopeniu, ktoré spochybňuje niektoré predpoklady o pákach čínskeho vplyvu, predovšetkým v oblasti ekonomiky a obchodu.

“Neexistuje jeden jasný vzor, ako Čína ovplyvňuje krajinu, ale z údajov, ktoré sme zhromaždili, vyplýva, že ekonomika nie je určujúca,” povedal. “Môžete byť ekonomicky nezávislí, ale byť zviazaní inými spôsobmi, napríklad armádou alebo veľkou čínskou diaspórou, ktorá môže mať väčší vplyv.”

Pozornosť venovaná Pakistanu, Strednej Ázii

Vzhľadom na rôzne faktory, ktoré formujú systém hodnotenia, nie je vedúca pozícia Pakistanu prekvapením pre dlhoročných pozorovateľov vzťahov tejto krajiny s Pekingom, ktoré sa vytvorili na začiatku studenej vojny.

V tejto juhoázijskej krajine sa nachádza čínsko-pakistanský hospodársky koridor, ktorý je ústredným prvkom celosvetovej iniciatívy Pekingu “Pásmo a cesta”, v rámci ktorej čínske subjekty v poslednom desaťročí financovali a vybudovali infraštruktúrne projekty v hodnote stoviek miliárd dolárov.

Väzby Pakistanu s Čínou sa však rozšírili takmer vo všetkých kategóriách, ktoré sa používajú na zostavenie rebríčka, najmä pokiaľ ide o oblasti, ako sú vojenské väzby, technológie a zahraničná politika.

Shahzeb Jillani, skúsený novinár, ktorý pomáhal zostaviť výskum o Pakistane použitý v databáze, hovorí, že mnohí Pakistanci môžu byť prekvapení, že ich krajina sa umiestnila tak vysoko, ale dúfa, že zistenia povedú k väčšej diskusii a zamysleniu sa nad prehlbujúcimi sa väzbami Islamabadu s Pekingom.

“Môžeme len dúfať, že to Pakistancov povzbudí k diskusii o výhodách a nevýhodách týchto vzťahov a o tom, čo by to mohlo znamenať pre budúcnosť,” povedal.

Stredná Ázia v posledných rokoch tiež zaznamenala rozšírenie vzťahov s Pekingom.

Zatiaľ čo obchod a investície boli prvým impulzom, čínsky vplyv teraz zohráva čoraz väčšiu úlohu v zahraničnej politike, miestnych médiách a čoraz viac aj v oblasti obrany a bezpečnosti. Po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu mnohí analytici vidia, že aj stredoázijské krajiny prehlbujú svoje väzby s Čínou, pretože sa snažia diverzifikovať od Moskvy.

Zatiaľ čo Kirgizsko a Tadžikistan sa umiestnili v prvej desiatke, Kazachstan je v rebríčku na 15. mieste, Uzbekistan na 24. mieste a Turkménsko – ktoré predáva veľkú časť svojho zemného plynu Číne, ale zostáva geopoliticky izolované – na 45. mieste.

Meranie vplyvu

Hoci databáza zahŕňa len 82 krajín, spoločnosť DoubleThink Labs ju plánuje v budúcnosti rozšíriť, najmä o Afriku, ktorá je v poslednom čase ďalšou oblasťou rastúceho čínskeho vplyvu, a o Rusko, ktoré vo februári vyhlásilo partnerstvo s Pekingom bez obmedzenia.

Wu dúfa, že Čínsky index bude cenným nástrojom na porovnávanie, ktorý môžu využívať výskumníci, aktivisti, novinári a kontrolné skupiny na celom svete, aby získali lepší prehľad o komplexných faktoroch ovplyvňujúcich ich regióny a o diferencovaných spôsoboch uplatňovania vplyvu.

Napríklad Veľká Británia sa v indexe umiestnila na druhom najvyššom mieste v Európe, na 27. mieste. Martin Thorley, nezávislý akademik, ktorý pre databázu robil výskum Spojeného kráľovstva, hovorí, že je to skôr výsledok miestnej angažovanosti prostredníctvom akademickej obce a väzieb, ktoré sa v priebehu rokov vytvorili medzi britskými mestami a regiónmi s ich čínskymi partnermi, než na úrovni štátu.

Wu dodáva, že je ťažké presne rozlíšiť, ako sa jedna krajina dostáva pod väčší vplyv ako iná, a že neexistuje žiadny definitívny “návod na použitie”čínskeho vplyvu. Podľa jeho slov nedávny výskum skôr ukazuje, že čínski politici majú tendenciu zamerať sa na určité krajiny v rámci regiónu, ktoré majú nižšiu bariéru vstupu, a potom sa rozvetvujú smerom k susedom na základe dostupných príležitostí.

“V každom regióne sú niektoré krajiny, ktoré sa v našom indexe umiestnili vysoko a ktoré možno považovať za vstupný bod,” povedal Wu. “Existuje veľa spoluprác prostredníctvom jednej krajiny a potom sa rozširujú ďalej.”