Bratislava 29. augusta 2024 (HSP/Foto:Screenshot Youtube)
„Kto túži po slobode, musí sa pripraviť na ilegálny odboj.“ Týmito slovami burcuje novinár Arpád Soltész ľudí proti súčasnej vláde…
Podotknime, že ako tento pán kedysi „emigroval“ z Maďarska k nám, tak po voľbách „emigroval“ od nás do Prahy. Útek do fiktívneho exilu (nikto ho predsa nevyháňal) je očividne jeho spôsob ako sa vyrovnať s osobnou animozitou voči vládnucim elitám. A možno rovnako neznáša ich voličov. Tak či onak, spoza hraníc sa kritizuje ľahko…
Tentoraz však autor zavádzajúcej knihy Sviňa opäť prekročil červenú čiaru. Nemôžete predsa len tak ľudí strašiť príchodom „plnokrvnej diktatúry“, ako to robí v aktuálnom článku. A jedným dychom dodať, že protesty už nebudú stačiť: „Čas pohoršeného kriku vo verejnom priestore sa čoskoro skončí, a nielen preto, že každá emócia časom vyprchá. Verejný krik bude zakázaný. Zákazov a príkazov, nemorálnych i zločinných, príde mnoho.“
Ako si niekto dovolí suverénne maľovať takýto dystopický obraz našej budúcnosti? Nespadajú podobné vyjadrenia pod paragraf šírenia poplašnej správy?
Avšak pozor, strašením Arpád nekončí. On totiž otvorene vyzýva k akcii: „Porušovať ich (tie údajné „zákazy a príkazy“ – pozn. red.) bude otázkou ľudskej slušnosti, občianskej cti a osobnej integrity, bude však otázkou zdravého rozumu vyberať si prostriedky boja, ktoré sú efektívne.“
„Prostriedky boja“? Nie je vari toto otvorené nabádanie k občianskej neposlušnosti?! Toto sa môže?Žijeme azda v anarchii?
A ďalej: „Robert Fico nás označil za svojich nepriateľov a tým je vec rozhodnutá – buď budeme bojovať, alebo je po nás.Isteže nás nebudú zabíjať fyzicky, určite nie vo veľkom a sotva otvoreným spôsobom. Vraždenie je na Slovensku veľmi zlé PR a Robert Fico sa to naučil z veľmi nepríjemnej osobnej skúsenosti.“
Nič otrasnejšie, neetickejšie a neprofesionálnejšie tento týždeň na sieti nenájdete.
„Noví normalizátori“ z premiérovej suity nám podľa Soltésza idú brať slobodu. Ja sa pýtam: Čím vlastne? Zákazom demonštrovať pred obydlím politikov? To sa predsa týka aj opozície, a je to veľmi rozumný krok na tlmenie vášní a ochranu rodiny a súkromia.
Alebo zmenou RTVS na STVR? Personálnymi zmenami vo vedení kultúrnych inštitúcií? Nerobia azda ministri len to, čo je v ich výsostnej kompetencii? Porušujú sa niekde zákony či Ústava?Ľudské práva či Charta EÚ?
Keď už sme pri téme slobody, asi by bolo vhodné dnešným krikľúňom pripomenúť, že keď bola v ére moderného Slovenska najviac potláčaná, oni tichučko šúchali v kúte nohami. V horšom prípade sa priamo podieľali na propagácii hesiel typu „Vakcína je sloboda.“ Veď sme videli tváre „osobností“ verejného života na bilbordoch…
Za pandémie sme tu mali nové a nové pravidlá či „záväzné nariadenia“ prakticky každé ráno, hneď po Matovičovej plačovke. Človek to už nestíhal sledovať, čo je ešte dovolené a čo už sa nesmie. Na vstup do obchodu ste potrebovali papierik, o ktorého právnom opodstatnení sa dodnes vedú debaty. Štát defacto riadili odborníci na pandémiu spolu s hlavným hygienikom, prípadne ministrom zdravotníctva s nábehom na sektárstvo. Ak ste chceli chodiť naďalej do práce, bola potrebná vakcinácia. Nehovoriac o nikdy nekončiacom testovaní, keď ľudia stáli v radoch v zime vonku a vzájomne si odovzdávali vírusy…
Zo strany štátu vtedy išlo jednoducho o vydieranie, hoci pod vznešenou zámienkou „všeobecného blaha“.
Vec sa má tak: Jedna vec je občana pozitívne motivovať a dôsledne informovať. Áno, aj o možných rizikách vakcín. Veď pri očkovaní nejde len o narušenie telesnej integrity jednotlivca, ale aj o možné riziká, vedľajšie účinky, ktoré sa môžu (alebo nemusia) prejaviť hoci aj o niekoľko rokov. Upozorňuje na to aj odborníčka na medicínsku etiku, Mária Kolesárová z lekárskej fakulty UK „Zásah lekára do telesnej integrity jedinca má byť podmienený informovaným súhlasom. Jedinec s intervenciou súhlasí alebo ju môže odmietnuť. Robí tak za normálnych okolností po oboznámení sa s prínosmi, rizikami a alternatívami zákroku.“
Boli sme toho času dostatočne oboznámení s rizikami? Boli nám sprístupnené alternatívy?
Práve naopak! Z verejnej debaty boli úplne vylúčení tí odborníci, ktorí nemali na vakcíny jednoznačne pozitívny názor. Ľudia boli obmedzení na slobode prejavu, rušili sa profily na sociálnych sieťach a vypínali spravodajské weby…
Hovorí kritikom dnešnej vlády niečo Charta základných práv EÚ, článok 11? Len pripomínam jeho znenie (odsek 1): „Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.“
Bolo to za Matoviča dodržiavané? Bez komentára.
A ďalej: Do ulíc ste mohli vyraziť iba s kúskom látky na tvári, ak vôbec. Na Všetkých svätých prijali zákaz navštíviť hroby našich blízkych. Obmedzenia sa teda týkali aj slobody voľného pohybu, ďalšieho zo základných ľudských práv…
Kde bol pán Soltész vtedy? Kde boli umelci typu Roth-Stanke, herci, a takzvaní intelektuáli ako Havran alebo Šimečka? Keď sme boli udržiavaní v strachu, hoci neskôr sa ukázalo, že nejedna katastrofická správa v médiách bola nafúknutá či dokonca celkom mylná?
Alebo si azda nevšimli, že diktatúra tu už raz bola? A keď sa ľudia vzopreli, poslali na nich vodné delá a dochádzalo k zatknutiam, vtedy o nič nešlo? Lebo vládli tí „dobrí“, tí „demokratickí“…
To nie je totalita?
Nie, pretože keď vládnu tí „dobrí“, ktorí vám dajú prostriedky na vydávanie kníh a nakrúcanie filmov (ako vyššie spomínaná Sviňa), a snažia sa pozatýkať tých druhých, tak je všetko v najlepšom poriadku. To je demokracia á la Soltész a spol. Keď vo verejnom diskurze prevláda jeden jediný názor ako ten správny a dobrý, a kto sa k nemu neprikláňa, je automaticky dezolát. A kým šéf siete Facebook chodí po slobode preto, že išiel po ruke americkej vláde (písali sme k tomu samostatný článok), šéf Telegramu skončil s putami na rukách – prečo asi…
To nie je totalita alebo smerovanie k nej?
Môžeme sa oprávnene domnievať, že ľuďom z mainstreamových médií dnes v skutočnosti nejde o (neopodstatnený) strach zo straty slobody – oni jednoducho nedokážu zniesť, že premiérom Slovenskej republiky je opäť ten ich nenávidený Robert Fico.
Ostáva len dúfať, že týmto tempom a burcujúcim slovníkom nedotiahnu Slovákov jedného dňa do ulíc na barikády…
Prečítajte si tiež:
- Usvedčený Šimečka stratil zábrany: Ja som svoju milenku za štátne nezamestnával!
- Prestávajú voliči dôverovať Robertovi Ficovi?
.jpg)
