Bratislava 5. júna 2024 (HSP/ Catolic Herald/ Foto: TASR/AP-Alessandra Tarantino))
Dozvuky vulgárnych výrokov pápeža Františka adresovaných talianskym biskupom neutíchajú. Pápežove vulgárne slová porazili snahy progresívcov aj konzervatívcov pochopiť, prečo použil práve taký výraz, aký použil. V dôsledku týchto slov sa ešte viac prejavila nemilosrdná zúrivosť dúhových lobistov, uvažuje Gavin Ashenden pre Catholic Herald
Počas celého svojho pontifikátu až do tohto posledného týždňa sa pápežovi Františkovi dostávalo zo strany médií obdivu a uznania za jeho blízkosť k ľuďom, je „jedným z nich“.
„Kto som ja, aby som súdil,“ stalo sa pápežovým mottom. Po tom, ako sa dostal na verejnosť Františkov výrok, že v seminároch je príliš veľa frociagginu (bu*erantstva) a že homosexuálni muži by nemali byť svätení, ostali médiá šokované. Samozrejme, kontext nebrali do úvahy.
Kontext uzatvára kruh
„Kto som ja, aby som súdil,“ – pôvodne išlo len o poznámku , ktorú povedal novinárom v lietadle, a nekládol si servítku pred ústa. Táto veta však prešla do súčasného politického a kultúrneho povedomia a začala si žiť vlastným životom s takým vplyvom, že na rozhovor, ktorý ju zrodil, sa často zabúda alebo sa úplne ignoruje.
V skutočnosti išlo o reakciu na škandál, ktorý sa objavil po fámach o súkromnom živote škandalózne sexuálne aktívneho katolíckeho kňaza. Mužom v centre škandálu bol Mons. Battista Ricca, ktorý mal vzťah s iným mužom. Jeho „intimita“ bola „taká otvorená, že pohoršila mnohých biskupov, kňazov a laikov“ z Uruguaja, kde pôsobil na nunciatúre v rokoch 1999 až 2004.
Jeho súkromný a sexuálny život bol taký verejne provokatívny, že vyvolal pobúrenie najprv v Uruguaji a potom, čo sa presťahoval, aj v Ríme. Fakty zdokumentoval novinár Sandro Magister v denníku L’Espresso. Podrobné informácie o tomto škandále ukazujú, prečo mala táto záležitosť vyvolať takú pozornosť.
Magister vtedy napísal „Intimita vzťahov medzi Riccom a (jeho milencom) Patrickom Haarim bola taká otvorená, že pohoršila mnohých biskupov, kňazov a laikov tejto malej juhoamerickej krajiny, v neposlednom rade sestry, ktoré sa starali o nunciatúru.“
„Aj nový nuncius Janusz Bolonek z Poľska, ktorý prišiel do Montevidea začiatkom roka 2000, považoval túto intimitu za neúnosnú, informoval o nej vatikánske úrady a opakovane naliehal na Haariho, aby odišiel. Ale zbytočne, vzhľadom na jeho blízke kontakty s Riccom,“ uviedol Magister.
Bulevar Artigas
„Začiatkom roka 2001 sa Ricca tiež dostal do rozporu kvôli svojmu bezohľadnému správaniu. Keď sa jedného dňa vybral, ako aj v iných prípadoch – napriek varovaniam, ktoré dostal – do Bulevar Artigas, na miesto stretnutí homosexuálov, bol zbitý a musel zavolať niekoľkých kňazov, aby ho s opuchnutou tvárou odviedli späť na nunciatúru,“ pokračuje Magister.
„V auguste 2001 sa stalo ďalšie nešťastie. Uprostred noci sa zasekol výťah na nunciatúre a skoro ráno museli prísť hasiči. Našli v ňom uviaznutého mladého muža spolu s Riccom, ktorého neskôr identifikovali policajné orgány…,“dodal.
Prekvapujúce je, že Ricca bol neskô s výslovným súhlasom pápeža Františka povýšený do funkcie vo Vatikáne a slúžil ako tajomník na zasadnutiach komisie kardinálov pre Vatikánsku banku.
Vzťah prinášal jedno šokujúce prekvapenie za druhým
Riccov homosexuálny milenec požiadal o preposlanie svojej batožiny do nového ubytovania vo Vatikáne, ale nastal problém. „Po otvorení batožiny sa v nej našla pištoľ, ktorá bola odovzdaná uruguajským úradom, a okrem osobných vecí aj obrovské množstvo kondómov a pornografických materiálov,“ uviedol Magister.
Keď Magister odhalil škandály z Riccovej minulosti, vyšlo najavo, že s cieľom zakryť Riccovo správanie a vyhovieť lustračnému konaniu, aby neexistoval dôvod proti jeho vymenovaniu, bola jeho minulosť vo Vatikáne predmetom utajovania zo strany tzv. homosexuálnej loby.
Ako to už býva, utajovanie sa ukázalo byť ešte väčším problémom ako škandalózne správanie bezuzdného homosexuálneho kňaza.
Otázka, ktorá bola položená pápežovi v lietadle, sa netýkala len vymenovania Mons. Ricca, ale aj údajného zatajovania zo strany homosexuálnej lobistickej skupiny. Pápež bol požiadaný, aby sa zaoberal utajovaním vo Vatikáne. A práve to viedlo k jeho odpovedi, ktorá obsahovala slávnu alebo neslávnu poznámku „kto som ja, aby som súdil“.
“Kto som ja, aby som súdil”
Stojí za to zaznamenať, čo presne povedal :„… potom ste hovorili o homosexuálnej lobby. Toľko sa toho píše o homosexuálnej lobby. Vo Vatikáne som ešte nenašiel nikoho, kto by mal občiansky preukaz s nápisom ‘gay’. Hovorí sa, že tam nejakí sú. Som presvedčený, že keď máte do činenia s takýmto človekom, musíte rozlišovať medzi tým, že človek je homosexuál, a tým, že niekto tvorí loby, pretože nie všetky loby sú dobré. Táto nie je dobrá. Ak je niekto homosexuál a hľadá Pána a má dobrú vôľu : Kto som ja, aby som ho súdil? Katechizmus Katolíckej cirkvi to vysvetľuje krásnym spôsobom, keď hovorí… počkajte chvíľu, ako to hovorí… hovorí: „nikto by nemal týchto ľudí kvôli tomu odsúvať na okraj spoločnosti, treba ich integrovať do spoločnosti,“ povedal pápež.
„Problém nie je v tom, že máme túto tendenciu, nie. Musíme si byť bratmi a sestrami. Problém je v tom, že sa z tejto tendencie vytvorí lobby: lobby lakomcov, lobby politikov, lobby murárov, toľko lobistov… To pre mňa predstavuje väčší problém. Ďakujem vám veľmi pekne za položenie tejto otázky. Veľmi pekne ďakujem,“ povedal vtedy pápež.
Levanduľová mafia
Závažnejším problémom však je, že pápež František na otázku odmietol priznať konkrétnu existenciu homosexuálnej loby.
Odvtedy sa „levanduľová mafia“, ako ju často nazývajú, stala silou. Treba počítať na najvyšších miestach Cirkvi. Jedným z najvážnejších tieňov na tomto je totiž ochrana homosexuálnych pedofilov medzi najvyššími predstaviteľmi Vatikánu. Druhá vec je, že nech by sme chceli Mons. Ricca opísať akokoľvek, bolo by príliš veľkorysé povedať, že je to niekto, kto je „homosexuál, hľadá Pána a má dobrú vôľu“.
A predsa z tohto dvojitého skreslenia vzišla fráza, ktorá mala byť zachytená a obletieť svet s rezonanciou, ktorá mala trvať roky – až do minulého týždňa.
Frustrácia
Konzervatívny bloger Mario Andinolfi dal priechod svojej frustrácii zo spôsobu, akým médiá použili túto jedinú frázu na zvýšenie napätia v diskusiách o sexualite. Napísal: „Teraz, keď som marginalizovaný v pokrokovej Františkovej cirkvi, ani neviem, koľkokrát (som bol) napadnutý veľmi negatívnymi epitetami, mávajúc mi pred očami pápežovou poznámkou ‚Kto som ja, aby som súdil?‘ z júla 2013.“
„Vo všetkých tých televíznych debatách som všetkých žiadal, aby si vypočuli celú minútu pápežovho vyhlásenia a neskresľovali ho tým, že si vypočujú len 10-sekundový úryvok, ktorý sa používa na jeho zneužitie. Strávil som 10 rokov v taliansky televíznych štúdiách, kde ma označovali za ‘ratzingerovského homofóbneho katolíka’,“ uviedol Andolfini.
Andolfini ďalej chváli pápeža Františka za jeho otvorenosť, „aj keď to bola ‚neopatrná‘ otvorenosť – voči talianskym biskupom, keď sa negatívne vyjadril o prijímaní homosexuálov do seminárov“.
S ľútosťou konštatoval, že ľavicové mediálne hlasy využili pápeža výlučne ako ikonu zmeny: „Kto vie, čo dnes povedia o Františkovi? Nechápu, že Katolícka cirkev je jediným zdrojom svetla v Taliansku zatemnenom ich zúrivým konformizmom, ktoré sa teraz tvári, že je pohoršené úprimným slovom, ktoré pápež použil na stretnutí za zatvorenými dverami, aby vysvetlil, že ako katolíci objímame každého, ale nerezignujeme na šírenie hriechu, ktorý nazývame jeho menom. Nech žijú pápežove nevhodné slová, nech žije Františkova bezstarostnosť!,“ dodal.
Návrat k pohanstvu ?
Andinolfi pripomína, že homosexuálna loby existuje nielen vo Vatikáne, ale ovláda aj médiá a západnú kultúru. Citoval napríklad Massima Gramelliniho z titulnej strany talianskeho denníka Corriere della Sera, ktorý hádže pápeža Františka na lopatky. Prirovnáva ho k surovému „zápasníkovi“, ponižuje ho tým, že žiada, aby sa za neho Bombolo [taliansky komik, ktorý zomrel v roku 1987] „prihovoril“ z neba, a uzatvára: „Je úžasné, čo sa vám stane, ak urazíte dúhovú lobby.“
„V okamihu sa zmeníte na burinu, na ktorú sa dá slobodne pľuť, aj keď vás desať rokov vychovávali ako absolútny smerodajný bod. Kto sa dotkne toho holého drôtu (tejto témy), ten si sám spôsobí elektrický šok… vždy,“ uviedol.
To, nad čím by sme sa mohli zamyslieť po otrasoch, ktoré nasledovali po úprimnosti pápeža Františka, je poznanie, že to, čo sme považovali za racionálny sekularizmus, s ktorým sa dá v našej čoraz progresívnejšej kultúre vyjednávať, môže byť namiesto toho návrat k temnejšiemu pohanstvu s radikálne a intenzívne protikladnými názormi voči katolíckej viere.
Ak úprimná frazeológia pápeža Františka vrhla nejaké svetlo na situáciu, ktorej Cirkev čelí, môže to byť dôkaz, že výzva obrátiť rozkladajúcu sa sekulárnu kultúru je radikálnejšia, než sme tušili.
Prečítajte si tiež :
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
