Bratislava 29. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Ghaith Alsayed)
Bojovníci podporovaní Spojenými štátmi, Katarom a Tureckom náhle spustili najväčšiu ofenzívu v Sýrii za posledné roky. Zapája sa do nej niekoľko teroristických skupín vrátane Hayat Tahrir al-Sham, Faylaq al-Sham, Liwa Asifat al-Shamal (Severný hurikán) a ďalších. Po vypuknutí sýrskej občianskej vojny sa niekoľko skupín spojilo do skupiny Fatah Aleppo, ktorá mala najmenej 22 000 bojovníkov. Početné skupiny však potom začali bojovať medzi sebou o kontrolu nad územiami na severozápade Sýrie. Gangy zarábali na únosoch, vydieraní a pašovaní. Nadávno ich však niekto spojil, vyzbrojil a pripravil na mohutnú ofenzívu proti sýrskym silám podporovaným Ruskom. Dňa 27. novembra v západnej časti provincie Aleppo (ktorú do roku 2020 takmer úplne vyčistili od teroristov vládne sily Baššára al-Asada s podporou ruských ozbrojených síl) začali títo militanti ofenzívu
Zákerný útok
A pred dvoma dňami sa situácia v Sýrii prudko vyostrila. Viaceré protivládne skupiny zaútočili na stanovištia sýrskej vládnej armády západne od Aleppa na širokom fronte. Tento útok je taký rozsiahly, že je dôvod hovoriť o obnovení vnútrosýrskeho ozbrojeného konfliktu za zjavnej pomoci a podpory Ankary a zjavne aj ďalších krajín. Ako a prečo k tomu došlo? Ofenzíva militantov sa začala včera na širokom fronte v rôznych sa smeroch, z ktorých každý bol zameraný buď priamo na Aleppo, alebo na základne vládnej armády. Základ prvého úderu tvorili bojovníci známej džihádistickej skupiny Hayat Tahrir al-Sham (HTS), ktorí jednoducho prevyšovali počet príslušníkov všetkých ostatných skupín, zhruba do 20 000 ľudí. Postupujúce sily však zahŕňajú sily od banditov z Harakat Nur al-Din al-Zinki až po Ujgurov a bývalých tzv. umiernených. Videozáznamy a fotografie ukazujú, že postupujúce sily sú dobre a jednotne vybavené a ťažko vyzbrojené. Na frontových líniách sa tradične používajú vozidlá džihádu a samovražedné bombové útoky na nákladných autách, ale potvrdilo sa, že militanti použili niekoľko samostatných veľkých bezpilotných lietadiel na pozície vládnej armády. Nie je jasné, či ide o vozidlá domácej alebo tureckej výroby. V stredu počas denného svetla útočníci postupovali veľmi rýchlo niekoľkými smermi v tradičnom štýle nájazdu veľmi podobnom invázii OSU v Kurskej oblasti. Džihádisti postúpili na maximálnu vzdialenosť od starej konvenčnej hranice „Idlibskej rezervácie“ smerom k Aleppu, pričom obsadili neopevnené sýrske populačné centrá a okolité vojenské základne.
Zaskočená Sýria
Pozície sýrskej vládnej armády neboli na tento vývoj pripravené a ich obrana sa jednoducho zrútila. Niektoré sýrske jednotky utiekli a na fronte sa objavili holé miesta. Armádna základňa č. 46, ktorá sa nachádzala pri Kafr Amme v maximálnej vzdialenosti od Aleppa, bola v zložitej situácii. Bola obkľúčená bojovníkmi HTS, obídená a dobytá za niekoľko hodín s veľkým stratami pre vládne jednotky. Na základni č. 46 boli aj ruskí vojaci z obmedzeného kontingentu ruských ozbrojených síl v Sýrii. Objavili sa informácie o smrti najmenej jedného ruského dôstojníka, ale oficiálne to nie je potvrdené. Informácie o údajne zajatých ruských vojakoch však vraj nezodpovedajú skutočnosti. Po prvej fáze náletu začal nepriateľ zavádzať do boja druhý ešalón, ktorý tvoria takmer výlučne skupiny patriace do aliancie tzv. sýrskej národnej armády, známej svojou protureckou orientáciou. Táto skupina podporovala ofenzívu prvého ešalónu, ktorý tvorili prevažne džihádisti. Výsledkom bolo, že vo štvrtok v poludňajších hodinách dosiahli sily z Idlibu Anadan severozápadne od Aleppa, zatiaľ čo na západe začali útočiť na dediny Bamnatra a al-Halakin. Tento úsek je najnebezpečnejší, pretože džihádisti sa nachádzajú v blízkosti diaľnice M5, ktorá spája Aleppo s Damaskom. Ak sa im v týchto častiach podarí prerušiť túto hlavnú cestu, vojensko-strategická situácia v Sýrii sa vráti do situácie spred desiatich rokov, keď bolo Aleppo presne takým istým spôsobom izolované od zvyšku Sýrie. A takáto perspektíva je vzhľadom na slabý odpor vládnej armády veľmi reálna. Navyše od štvrtkového rána začali teroristi z Idlibu vyvíjať tlak na mesto Saraqib, ktoré stojí na križovatke diaľnic Aleppo – Damask a Idlib. Pred desiatimi rokmi boli boje o Saraqib veľmi prudké a po vytvorení „Idlibskej rezervácie“ teroristov sýrska vládna armáda využívala túto oblasť na pravidelné ostreľovanie Idlibu. Vo všeobecnosti však okrem Saraqíbu teraz prebiehajú udalosti presne na tých istých miestach, ktoré sýrska armáda aj ruský kontingent pred desiatimi rokmi s takými ťažkosťami oslobodili (Anadan, Chán Tuman). Po prvom šoku začala vládna armáda presúvať do západných štvrtí Aleppa sily, ktoré sa tradične nachádzajú na východe mesta na starej leteckej základni. Nie je jasné, s čím počítajú, keďže ani veľkosť inváznej skupiny zatiaľ nie je známa. Predbežne môže dosiahnuť 30 000 ľudí s obrnenými vozidlami a delostrelectvom. Na sýrske pomery je to veľa. Existuje možnosť, že militanti sa dostanú na hlavné predmestia Aleppa – Kafr Dakhil a Mansoura, odkiaľ vedie priama cesta do západných štvrtí mesta, kde sa pred desiatimi rokmi viedli pouličné boje o každý dom a križovatku. A ak si uvedomíme možné prerušenie kontaktu na diaľnici s Damaskom, celkovú situáciu možno hodnotiť ako veľmi zložitú. V niektorých oblastiach bola sýrska armáda schopná klásť odpor. Napríklad v Kafr Naha sa jej podarilo ubrániť samotnú dedinu, ale HTS ju obišla a postupovala ďalej smerom k Aleppu.
Odpoveď Sýrie a Ruska
Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa do Aleppa presúvali jednotky sýrskej armády, ktoré sa tradične považujú za najviac bojaschopné. Ide predovšetkým o jednotky, ktoré boli predtým podriadené generálovi Suheilovi – 25. divízie (bývalé “Tigre”) a jednotky Národnej gardy. Zároveň bol z politických dôvodov odvolaný z velenia samotný generál Suheil. A stupeň bojovej pripravenosti sýrskej vládnej armády v súčasnosti naozaj nemôžeme posúdiť. Od štvrtkového rána začalo ruské letectvo zo základne Khmeimim bombardovať Idlib aj nové pozície militantov. Existuje však dôvod domnievať sa, že miera a kvalita leteckej podpory, ktorá bola k dispozícii pred desiatimi rokmi, teraz nemusí byť dostatočná. The New Arab píše, že za necelý deň ofenzívy sa militantom v Aleppe podarilo ovládnuť niekoľko dedín a miest vrátane strategicky dôležitých Umm al-Sugra, Anjara, Sheikh Aqil, Jamiat al-Maari a Balu. Pri prudkých zrážkach so sýrskou armádou zahynulo niekoľko desiatok ľudí a boli zničené obrnené vozidlá (Defence Blog píše, že boli zajaté dva tanky sýrskej armády). Militanti tiež tvrdili, akoby sa zmocnili strategickej 46. vojenskej základne. Sýrska armáda a jej proiránski spojenci z radov milícií odpovedali delostreleckými a raketovými útokmi na niekoľko miest v provincii Idlib, ktoré ovládajú povstalci, píše New Arab. Ruské letectvo tiež uskutočnilo niekoľko presných úderov na pozície militantov, a to aj pri meste Kafr Taal v západnom Aleppe. Ruské bombardéry tiež uskutočnili nálety na Atarib, Darat Izza a susedné dediny, zatiaľ čo vládne sily ostreľujú zadné pozície postupujúcich teroristov.
Napäté rokovania
To všetko sa deje v čase, keď medzi Sýriou a Tureckom prebiehajú napäté rokovania o normalizácii bilaterálnych vzťahov. Pripomeňme, že ukončenie občianskej vojny a zahraničnej intervencie v Sýrii sprevádzal rad balíkov dohôd, ktoré boli navzájom prepojené. Preživší bojovníci zo všetkých častí Sýrie neboli zlikvidovaní, ale boli organizovane prevezení do rezervácie v Idlibe, kde sa v skutočnosti dostali pod kontrolu Turecka. Turci ich tam filtrovali, znovu formovali a mali ich civilizovať, čo sa však nepodarilo alebo to skôr zámerne sabotovali. Taktiež Damask sa na jednej strane zaviazal odstrániť slovo „arabský“ z názvu krajiny Sýrska arabská republika (SAR) a poskytnúť Kurdom širokú autonómiu. Turci si v Idlibe postupne vychovávali teroristickú „Sýrsku národnú armádu“, zatiaľ čo Damask poľavil a venoval sa svojej tradičnej činnosti: vnútorným dvorným intrigám. A spoločné rusko-turecké hliadky na diaľnici Saraqib – Idlib sa stali rutinou. Je možné, že Ankara dovolila militantom vtrhnúť do severnej Sýrie ako nástroj nátlaku na Damask, ktorý počas týchto ťažkých rokovaní nerobí ústupky. Na druhej strane, Damask tiež „prespal“ túto inváziu.
Aké sú perspektívy vývoja konfliktu
Zdá sa, že pre sýrske vedenie neexistuje väčší problém ako „rezervácia v Idlibe“. Je jasné, že povaha mierovej dohody nepredpokladala konečné odzbrojenie militantov a veľa záviselo od dobrej vôle Turecka. Bolo však krajne nezodpovedné ponechať veci na náhodu a prakticky vystaviť sever Sýrie nebezpečenstvu tým, že na hranici s Idlibom nepostavili príslušné stráže a vycvičené vojenské jednotky. Výsledkom je, že ruský vojenský kontingent je zatiahnutý do ďalšej veľkej vojenskej kampane v mimoriadne nevhodnom čase a za nepriaznivých východiskových podmienok. Odovzdanie Aleppa džihádistom by bolo rovnako nezodpovedné ako dúfať, že teraz ich Ankara nejako ovplyvní. Na druhý deň invázie sa naskytá obraz, že Sýria môže potrebovať bomby FAB, ktoré sa tak osvedčili na ukrajinskom fronte, a prípadné posilnenie ruského kontingentu. Z politického hľadiska to, čo sa deje, vyzerá ako chyba Damasku, ktorý sa spoliehal na dobré úmysly a sľuby Ankary. „Idlibská rezervácia“ bola v skutočnosti celá odovzdaná Turkom do ich výlučnej kontroly, čo sa nakoniec ukázalo ako katastrofa.
Kto vlastne sú títo teroristi?
Podľa CNN to bolo po prvýkrát od uzavretia prímeria v Idlibe v marci 2020, čo sa militanti dokázali spojiť a spoločne zaútočiť. Noviny New Arab citovali zdroje z teroristických skupín, podľa ktorých militanti začali ofenzívu v reakcii na masívne bombardovanie. Konkrétne ruské letectvo údajne uskutočnilo niekoľko ničivých úderov na výcvikové tábory v provincii Idlib. Táto provincia sa v súčasnosti považuje za hlavnú liaheň radikalizmu v Sýrii: členovia teroristických skupín sa sem po prímerí v roku 2020 dostali z celej krajiny. Ofenzívu osobne vedie Abu Mohammad al-Julani, vodca hnutia Hayat Tahrir al-Sham. Je považovaný za jedného z najnebezpečnejších teroristov na Blízkom východe: narodil sa v Saudskej Arábii v rodine ropného inžiniera, potom sa pridal k bojovníkom v Iraku a niekoľko rokov strávil v amerických väzniciach. Podľa jednej z verzií ho tam naverbovali spravodajské služby. Po prepustení sa al-Džulání presťahoval do Sýrie, kde sa aktívne zúčastnil na občianskej vojne.
Izraelská a západná stopa?
Priechod Ghazawiya, ktorý spája oblasti kontrolované povstalcami a sýrskou armádou na severozápade Sýrie, je úplne zablokovaný. V mestách kontrolovaných militantmi boli zatvorené všetky vzdelávacie inštitúcie. Severozápad je poslednou oblasťou Sýrie, ktorú ešte kontrolujú militanti, ktorí sú v opozícii voči politickému režimu Baššára al-Asada. Militanti tu dokonca zriadili „vládu národnej spásy“ (ktorú však nikto okrem Turecka neuznáva ako legitímny orgán). CNN píše, že vládne publikácie v Sýrii zatiaľ o ťažkých bojoch nič neinformujú. Takmer všetky informácie o tom, čo sa deje v Aleppe, sú zo sociálnych médií a z vyhlásení militantov. Stále sa ani presne nevie, koľko ľudí na oboch stranách zahynulo a ako ďaleko teroristi postúpili. Jasné je len to, že postupujú smerom k diaľnici spájajúcej Aleppo a Damask. Niet pochýb o tom, že za ofenzívou militantov stoja protiruské a protiiránske sily. Niekoľko dní pred začiatkom bojov v Aleppe osobitný vyslanec OSN Geir Otto Pedersen povedal, že Sýria je zatiahnutá do väčšej vojny na Blízkom východe. Izraelská armáda zintenzívnila údery na vládne ciele v Sýrii. Len v Palmýre sa obeťami izraelského bombardovania stalo 92 ľudí. A zároveň teroristi podporovaní niektorými krajinami NATO začínajú útočiť na sýrsku armádu z druhého krídla. To sa sotva dá považovať za obyčajnú náhodu. Každopádne je možné konštatovať, že sa týmto silám konečne podarilo po neúspechu v Gruzínsku, Moldavsku či Arménsku otvoriť proti Rusku druhý front a začať novú zástupnú vojnu.
Prečítajte si tiež
- Džihád jako obvykle
- “Lincoln” ušiel: Chlapi v sandáloch naháňajú americké lietadlové lode ako mačky myši
0.0°C
.jpg)
