Že takúto nástražnú mínu máme v (nedokonalej) ústave, si málo ľudí uvedomuje. A Slovensko na to môže doplatiť horšie, ako na možnosť, že sa odvolaná vláda niekoľko mesiacov nepohne zo stoličiek. Kto s kým býva témou komisie nezamestnaných dôchodkýň v bytovke, ale možno bude užitočné uplatniť to dnes na politiku.

Máme tu dve zásadne proti sebe stojace zoskupenia, z ktorých jedno samo seba nazýva “demokratické” a to druhé “proslovenské”. Začnime víťazom minulých volieb hnutím OĽANO. Pred poslednými voľbami som často slýchal, že OĽANO zverí vládu len hazardér, že však do parlamentu patria, aby pozerali na prsty mocným. OĽANO sa účasťou na vláde absolútne skompromitovalo a kompromituje sa naďalej. Aj keby pozbieralo elektorát v osadách a nejakým spôsobom by sa mu podarilo podplatiť časť voličov, nenájde sa nik, kto by sním šiel do vlády. Samo hnutie najmä ústami Matoviča tvrdí, že si nevie predstaviť spoluprácu so stranami, ktoré nevylúčili zo spolupráce Smer a Hlas. Ale to nie je smerodajné, Matovičove výroky sú veľmi “plastické”, on sám môže dnes vyslovené slová o niekoľko mesiacov interpretovať úplne odlišne. OĽANO môže do mocenskej hry zasiahnuť len tým, koľko kresiel obsadí, môže to mierne zmeniť pomery vo zvyšnej časti lavíc.

ĽSNS sa už pravdepodobne do NR SR nedostane. Lepšie povedané, dostane sa len tá časť, ktorá sa dnes volá Republika. Každému je jasné, že tá nepôjde do spolupráce s takými stranami, akou je PS, Demokrati, SaS, Jablko a podobne. Otázne je, či sa Republika nebude vyhýbať účasti na vláde, prípadne aspoň tichej podpore vlády, ako to dosiaľ robilo ĽSNS.

Uvidíme, čo bude so SNS. Jej prípadný vstup do parlamentu môže byť rozhodujúcim faktorom. Ľudia uverili prerodu strany Smer, niečo podobné sa môže stať aj so SNS. Otvorením kandidátky pre malé pronárodné a sociálne orientované strany sa môžu zmeniť pravidlá hry. Straničky, ktoré mali jedno percento, pretože ich sympatizanti nepočítali so vstupom do parlamentu, môžu rýchlo vzrásť aj na dvojnásobok, ak sa otvorí šanca. Značne projektu spájania uberá samotná osobnosť Danka či jeho spojenca Tarabu, ale niektorí voliči to vidia tak, že okrem neho sa do národnej rady môžu dostať ľudia, ktorí si dôveru zaslúžia. SNS zatiaľ jasne nevylúčila nikoho, z rétoriky sa však dá usudzovať, ktorým smerom sa strana obracia. Odmietnutie stretnutia od Pellegriniho nebolo namierené proti SNS ale proti Ficovi.

Najväčšou stranou v prieskumoch sa stal Smer SSD. Ani ten nevylučuje nikoho, Fico je príliš skúsený politik, aby niečo podobné urobil. Jeho najprirodzenejším spojencom by bol Hlas. Pellegrini síce povedal, že si nevie predstaviť sedieť v jednej vláde s Ficom, ale niečo také nehrozí, ak sa dodržia zvyklosti. Kto vyhrá, má kreslo premiéra, druhý bude predsedať parlamentu. Nie je žiaden dôvod, aby takáto kombinácia nefungovala. A ani k nej nemusí dôjsť, ak sa Pellegrini rozhodne kandidovať za prezidenta. Preto “demokratickí” politici robia všetko pre to, aby sa títo dvaja rozhádali tak, že spolupráca nebude možná. Sebavedomý Smer sa voči Hlasu zatiaľ veľmi nebrzdí, aj keby sa Hlas otvorene postavil proti nemu, Hlas by stratil a Smer získal. Sú to tak trochu spojené nádoby.

Hlas SD má voličov, ktorí chcú zásadné odlíšenie Hlasu od Smeru, a voličov, ktorí Hlas považujú za soft verziu Smeru. Preto je také ťažké vydolovať z Pellegriniho nejaké zásadné vyjadrenie. Nech sa vyjadrí akokoľvek, časť voličov ho opustí. Sám si je však na vine. Ťažko povedať, či bude Hlas drahou nevestou, každopádne má dosiaľ na sebe navešané najväčšie množstvo bižutérie. Tak či tak, polovicu bude musieť po voľbách odhodiť. Do vlády v žiadnom prípade nechce ísť s Republikou a OĽANO.

Za ľudí je už bez ľudí, nemá šancu nijako vstúpiť do mocenského boja. Remišová sa veľmi rýchlo môže stať politickou bezdomovkyňou, možno sa však pôjde ukryť pod strechu OĽANO. Vylúčila zo spolupráce Smer, ĽSNS, Republiku, SNS, ale aj Hlas, čo ju postrkuje smerom k OĽANO.

Čo budú či nebudú plánovať či vylučovať Modrí alebo Jablko, zaujíma veľmi málo ľudí.

Demokrati naplno využívajú prítomnosť ministrov vo vláde a jasne sa vymedzujú voči Smeru, Hlasu, ale aj Republike či (po projekte spájania) aj SNS. Z pevného radu vystúpil Káčer, ktorý odmietnutie Hlasu spochybnil. Tváre Demokratov sú však stále v pamäti voličov spájajú s OĽANO, zaslúžene. Preto je aj ich účasť na povolebnom mocenskom súboji pochybná.

Saska mení hru. Od kongresu, na ktorom Sulík obhájil svoj post predsedu, spoza mikrofónov neustále počúvame, že Saska má najlepší program a ide vyhrať voľby. Napriek tomu práve Sulíkovi ušlo, že ak sa dostanú do parlamentu, bude to po piaty krát za sebou a bude to považovať za ohromný úspech. Vylúčili Smer, ĽSNS a SNS. z vnútra strany sa ozvali hlasy aj proti OĽANO. Médiá akosi na kolene zostavili koalíciu PS, Saska a Hlas. Ani Saska ani Hlas sa nevyslovili proti.

KDH sa tiež dištancovalo od Smeru, Republiky a ĽSNS. V prípade Hlasu si necháva otvorené zadné vrátka. Aliancia a Maďarské Fórum tiež vylúčili tú istú “nesvätú trojicu” ako KDH. Maďarské fórum odmieta aj Hlas.

O Sme Rodina niet veľa čo povedať. Kollár veľmi dobre vie robiť politický handeľ, a veľa toho nepýta, okrem iného ministra v nejakom hospodárskom rezorte. Je dosť čitateľný, dá sa s ním dohodnúť, a, napriek prvému dojmu, dodržiava dohody uzavreté v koalícii. Pôjde, s kým bude schopný urobiť politický kšeft.

A nakoniec Progresívne Slovensko. Slovami Nicholsonovej je Slovensko “rurálna” krajina. Hlasy PS je však počuť najmä z Bratislavy. A to možno ani nie preto, že by ich tam bolo tak veľa. Možno preto, že tam najviac zosilňovačov. Trošku môže hrať rolu i to, že je to rodná strana prezidentky, aj keď fiasko akcie PS na jej podporu o tom veľmi nesvedčí. Veľmi málo ľudí verí výsledkom PS v prieskumoch, čo mimochodom dosť skresalo z dobrého mena viacerých agentúr. Desať či až dvanásť percentný predpovedaný výsledok vo voľbách je dôvodom na pochybovačné krútenie hlavou, avšak úplne podceňovať ich nemožno. Vylúčili zo spolupráce Smer, SNS, Republiku, ale to je asi vzájomné.

Záver. Postup SNS môže byť naozaj zásadným faktorom. Pretože inak si môžeme predstaviť takýto scenár: “Demokratickým” silám sa podarí zostaviť nejakú koalíciu. Smer vyhrá, dokonca tak vysoko, že bude mať spolu s Republikou dosť kresiel na vládnutie. Prezidentka však poverí zostavením vlády Pellegriniho, ktorý to so Saskou, PS a ešte niekým dá na povestnú sedemdesiat šestku, ktorá sľúbi vláde podporu. Stačí, aby im prešlo programové vyhlásenie vlády a majú ďalšie štyri roky na demoláciu Slovenska. Naozaj sa nehrá o fazuľky. “Demokratickí” voliči sa slovenskej vlády na Slovensku boja, pôjdu voliť takmer všetci. A čo my?