Môj profil 
Predplatné
Bratislava 26. februára 2022 (HSP/Foto:Pixabay)
Naša najväčšia menšina, najnovšie „komunita“, teda slovenskí Maďari, neúnavne dávajú najavo, že sú tu, a že máločo „slovenské“ sa im páči. A aby ich bolo počuť ešte väčšmi, a aby prekonali päť potrebných percent do parlamentu, v septembri 2021 sa formálne zlúčili tri etnické strany a vytvorili Alianciu. Do čela postavili Krisztiána Forróa. A ten chce:
Zvuk: Forró 1
Prvýkrát sa verejne ohradil proti novele zákona o štátnom občianstve, ktorý po viacerých odkladoch schválila Národná rada s tým, že účinnosť nadobudne 1. apríla. Zákaz dvojakého štátneho občianstva v takom prísnom znení, v akom ho zaviedla vláda Roberta Fica a parlament v roku 2010, je miernejší. Vtedy to bola reakcia na maďarskú legislatívu, ktorá umožnila udeľovať štátne občianstvo aj takým zahraničným Maďarom, ktorí v Maďarsku nežijú. Stačí preukázať, že predkovia mali maďarské či uhorské štátne občianstvo, alebo pochádzajú z územia Maďarska či Uhorska a ovládajú maďarčinu – vedia sa pozdraviť „jó napot!“ Takto to znie v podaní predsedu len nedávno spojenej Aliancie Krisztiána Forróa:
Zvuk: Forró 2
Počet občanov Maďarska sa takto za uplynulých 12 rokov zvýšil o viac ako 1,1 milióna ľudí, ktorí žijú najmä v Rumunsku a Srbsku, kde dvojaké občianstvo umožnili bez akýchkoľvek sankcií. Takisto majú maďarské občianstvo desaťtisíce Maďarov žijúcich na Ukrajine, ktorá však dvojaké občianstvo oficiálne neuznáva. Zahraniční Maďari s maďarským štátnym občianstvom sa môžu zúčastňovať aj volieb do maďarského parlamentu a volia väčšinou orbánovcov.
Vtedajšie slovenské riešenie však nezabránilo len slovenským občanom maďarskej národnosti stať sa „Maďarmi“, ale skomplikovalo aj život slovenským občanom, ktorí dlhodobo žijú vo Veľkej Británii, v Nemecku či v Česku. Aj oni, keď požiadali o občianstvo iného štátu, prišli automaticky o slovenský pas. Za posledných dvanásť rokov sa tak stalo zhruba v 4000 prípadoch, a to práve u ľudí, ktorí získali české, nemecké či rakúske občianstvo. Pritom v praxi bolo prakticky nemožné zistiť, ak sa niektorý z našich občanov stal aj maďarským občanom. Ak bude chcieť od 1. apríla slovenský občan získať popri slovenskom občianstve aj iné, musí preukázať, že v zahraničí žije minimálne päť rokov. OĽaNOvci navrhovali tri roky, ale urobili ústupok „pre pokoj v koalícii“. Tí, ktorí už stratili slovenský pas prijatím cudzieho občianstva, môžu požiadať o jeho vrátenie, pokiaľ zdokladujú päťročný pobyt v cudzine.
Zmeny sa týkajú aj osôb so statusom Slováka žijúceho v zahraničí. Tým sa udelí slovenské štátne občianstvo za predpokladu, že majú povolený pobyt na území Slovenska, a žiadateľ sa významne zaslúžil o prínos pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej alebo športovej. V praxi tak vzniknú dve kategórie žiadateľov s postavením Slováka žijúceho v zahraničí. Tou druhou budú žiadatelia bez tzv. prínosu pre komunitu, ktorí vo vzťahu k pobytu budú musieť splniť podmienku najmenej 3-ročného pobytu na slovenskom území.
Podľa predsedu SNS Andreja Danka zákon nebolo potrebné novelizovať.
Zvuk: Danko
Požiadavka päťročného pobytu v zahraničí sa nepáči predstaviteľom slovenských Maďarov. Podľa šéfa zjednotenej „komunitnej“ mimoparlamentnej strany Aliancia Kristiána Forróa vládna koalícia prijala protiústavnú právnu normu a dokonala len to, čo prvá vláda Roberta Fica začala. Forróovci vyzvali preto prezidentku, aby nepodpísala novelu zákona o štátnom občianstve a obrátila sa s ňou na Ústavný súd. Forróovci sa odvolávajú na slovenskú ústavu, ktorá hovorí, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli. Podľa Forróa je zákon naďalej diskriminačný a škodí slovensko-maďarskému spolunažívaniu. A 16. február označil za čierny deň nielen pre maďarskú komunitu, ale aj pre celé Slovensko. Nuž, uvidíme, čo urobí prezidentka. Tá sa na Ústavný súd obracia podľa toho, ako sa vyspí ona a jej poradcovia.
Krisztián Forró a jeho spolustraníci – Lászlo Sólymos, Szabolcs Mózes i József Berényi sa vyjadrili aj k výsledkom sčítania obyvateľov. Jedni boli s výsledkami spokojní. Krisztián Forró…
Zvuk: Forró 3
Druhí menej. Napríklad Sólymos.
Zvuk: Sólymos
A ďalší už vôbec nie. Ako Mózes.
Zvuk: Mózes
No, všetci sa zhodli na tom, že budú požadovať, aby sa k menšinám pristupovalo kumulatívnym spôsobom. Teda, aby sa do počtu príslušníkov národnostných menšín započítali aj tí, ktorí národnostnú menšinu uviedli len ako druhú voľbu. Hovorí Berényi.
Zvuk: Berényi
Interpretácia dvojitého občianstva bude zrejme potrebná. A bude treba prihliadnuť aj na to, že významná časť príslušníkov maďarskej menšiny sa hlási okrem maďarskej, a aj k inej národnej identite. Z tých, ktorí sa hlásia prvotne k maďarskej národnosti, je 35-tisíc takých, ktorí takpovediac iba poloviční Maďari, „fele Magyar, fele Cigány či fele Tóth“. Ako druhú národnosť si maďarskú uviedlo 39-tisíc obyvateľov. Teda koľko je vlastne Maďarov? 387-tisíc, 422-tisíc alebo 461-tisíc? Keďže pani z Grasalkovičovho paláca navrhuje ústretovosť voči menšinám, údaje prvej národnosti a druhej národnosti sa budú zrejme spočítavať. A zároveň to bude znamenať, že na Slovensku nežije len 5,5 milióna, ale viac ako 6 miliónov obyvateľov!
Proti čomu naša najväčšia z menšinových komunít neprotestuje, to sú miliardy forintov – pri kurze 356 forintov za euro – ktoré posiela na Slovensko každoročne Orbánova vláda. Agentúra maďarskej vlády, Nadácia Gabora Bethlena, od roku 2011 schválila subjektom na Slovensku viac ako 140 miliónov eur, teda viac ako 47 miliárd forintov. Maďari podporili kultúrne spolky, kalvínsku cirkev, rekonštrukciu škôl a škôlok, médiá, ale aj futbalový klub FC DAC Dunajská Streda a jeho futbalovú akadémiu. Tisíce eur skončili aj na účtoch organizácií napojených na slovenských maďarských politikov.
Aspoň niečo teda našich spoluobčanov teší. V mestách, ale najmä na dedinách, kde žijú, sú na tom oveľa lepšie ako tamojšia – slovenská menšina. A my sme spokojní tiež. Veď Slováci sú tvrdá nátura. Prežijú aj o vode a chlebe. Naozaj?
Dagmar Vanečková
.jpg)
.jpg)
