Eduard Chmelár nie je voliteľným elementom z pohľadu ľavičiarov. Pre nás, komunistov, vlastencov a politikov označujúcich sa ako radikálne ľavicoví, je veľkým sklamaním.
Včera som sa zúčastnil akcií dvoch mládežníckych organizácií, a to Frontu ľavicovej mládeže a Mladých sociálnych demokratov. Počas diskusie (a najmä po úvodnom vstupe Eduarda Chmelára) som sa neubránil myšlienke, že ak nás antikomunisti (medzi ktorých Eduard Chmelár bezpochyby patrí) budú neprestajne poučovať o hodnotách ľavice, k čomu sa budeme môcť vyjadriť my sami, komunisti? O vtáčej chorobe, lykožrútoch, či chorobe šialených kráv? To teda nie! Vznikla tu ostrá diskusia medzi troma aktérmi v podaní poslanca NR SR za stranu Smer-SD Ľuboša Blahu, politológa a kandidáta na post prezidenta SR Eduarda Chmelára a predsedu Komunistickej strany Slovenska, Jozefa Hrdličku.
Prejav p. Chmelára mi pripomenul prejav typického “slniečkára”, ktorý nevidí v ľavici sociálny program, iba akúsi bandu užitočných idiotov, schopnú sa v záujme korporatívneho fašizmu snáď i pobiť s nacionalistickými silami v spoločnosti, kráčajúcej v ústrety fašistickej ideológii. Z prejavu Eduarda Chmelára som mal neodbytný dojem, že existujú akési “vyššie hodnoty”, charakterizujúce, podľa neho, tú skutočnú a jedinú ľavicu. Ako však takéto hodnoty vyzerajú? Definuje ich multikulturalizmus a pohŕdanie vlastnými dejinami, tradíciami, identitou, svojbytnosťou. Útoky a povýšenecký postoj voči veriacim, kresťanstvu, či vôbec čomukoľvek, čo ide nad rámec tupého, praktického materializmu. Podpora hospodársky kolonizačnej politiky Bruselu a populistická propagácia práv sexuálnych menšín, kde sa priklonil k, nazval by som to, zoštátňovaniu detí po vzore Škandinávie a iných krajín? Je toto skutočným jadrom a princípom ľavicovej ideológie?
K sociálnemu programu sa však nevyjadril ničím. Asi je niečo takéto pre neho druhoradé. K čomu je tento jeho pseudoľavicový postoj? Domnievam sa, že táto predstava je zvrátená a nemá s ľavicovou politikou ani zďaleka nič spoločné. Prejav ostatných dvoch účastníkov diskusie reprezentoval naše skutočné hodnoty. V podaní predsedu KSS Jozefa Hrdličku všetko vyznelo oveľa menej pateticky. Jeho vystúpenie nesršalo neplodným zveličovaním, nebolo útočné ani arogantné. Hlavnou myšlienkou bolo zoštátnenie strategických podnikov v prospech občanov Slovenskej republiky. Ľavica sa nemôže stotožniť s názormi p. Chmelára takmer v žiadnom bode. Komunisti ho ako kandidáta na post prezidenta Slovenska striktne odmietajú! Nie je to prejav ignorancie. Je to prejav zdravého rozumu a etiky. Určite by bolo lepšie sa sústrediť na iných kandidátov. Alternatívou môže byť snáď (zdôrazňujem snáď) Štefan Harabin.
Jalal Suleiman, podpredseda KSS