Olivia Maurelová napísala pre denník Daily Mail článok, ktorý sa začína jej polemikou nad tým, prečo sa podľa jej rodného listu narodila v Kentucky.

Vysvetlila, že jej príbuzní nie sú Američania a ona nemá na toto miesto žiadne väzby. Jej matka jej klamala, takže pravdu sa dozvedela až neskôr: narodila sa náhradnej matke. Maurelová sa o svoj príbeh podelila s Allie Beth Stuckey vo videu, ktoré bolo zverejnené pred mesiacom.

„Niekoľko sekúnd po mojom narodení ma rýchlo odobrali žene, ktorá ma počala- s použitím vlastných vajíčok – nosila ma deväť mesiacov a porodila ma,“ napísala. „Namiesto toho, aby ma dali do náručia mojej biologickej matky, aby ma opatrovala a zbožňovala, odovzdali ma mužovi a žene, ktorí za mňa, jednoducho povedané, zaplatili strašne veľa peňazí.“

.

Bolestivá skúsenosť

Náhradné materstvo ďalej označila za “hlboko bolestivú skúsenosť”, ktorá pretrháva väzby medzi matkou a dieťaťom. A napriek tomu, že Maurelová vyrastala v mimoriadne privilegovaných podmienkach, povedala, že mala problém nadviazať vzťah so svojou matkou.

„Moje skúsenosti ma priviedli k záveru, že náhradné materstvo nie je nič iné ako krutý – nemorálny čin, ktorý môže spôsobiť celoživotné škody,“ napísala.

„Niet divu, že mám na svoje detstvo také nešťastné spomienky. Už ako malé dieťa som mala pocit, že v našej rodine niečo ‘nefunguje’,“ povedala.

„Moji francúzski rodičia boli veľmi bohatí a my sme sa pohybovali medzi Palm Beach na Floride a južným Francúzskom. Žili sme v rozprávkových domoch s plným počtom pestúnok a personálu,“ vysvetlila. „Moje vzdelanie bolo najlepšie, aké sa dalo za peniaze získať. Chodili sme na dovolenky, o akých väčšina ľudí môže len snívať. Materiálne mi nič nechýbalo. Ale čo sa týka emócií- to bol iný príbeh,“ povedala.

Maurelová povedala, že rodičia sa o ňu starali len zriedkavo. „ Možno sa pýtate : Prečo, keď moji rodičia vynaložili toľko úsilia, aby ma mali, som sa necítila obsypaná láskou?,“ opýtala sa.

Nakoniec si urobila vlastný prieskum a uvedomila si okolnosti svojho narodenia. „Uvedomenie si, že mi celý život klamali, spôsobilo, že som sa vymkla spod kontroly, keď som sa snažila zahladiť svoje pocity,“ povedala.

„Svoje temné obavy som si nechávala pre seba. S rodičmi som o tom nikdy nehovorila. To by si vyžadovalo blízkosť, ktorá medzi nami jednoducho neexistovala,“ uviedla.

Silný príbeh Olivie, ktorá sa narodila prostredníctvom náhradného materstva a teraz proti nemu bojuje

Trauma

Časom sa stala sebadeštruktívnou – trpela depresiami a sklonom k samovražde. Po istej dobe sa však Maurel dokázala z traumy vyliečiť. Vydala sa a má vlastné deti. Vďaka testu DNA sa jej podarilo nadviazať kontakt so svojou biologickou rodinou, vrátane matky.

„Začali sme si vymieňať správy. Spočiatku som cítila taký hnev. Chcela som sa jej spýtať: ‘Prečo si si nechala päť svojich detí a mňa si predala? Prečo som nebola dosť dobrá na to, aby ste si ma nechali?“ rozčúlila sa.

„Namiesto toho som sa však spýtala na jej obľúbenú farbu. Fialová. Rovnaká ako moja,“ povedala.

„Poslala mi fotky, na ktorých je so mnou tehotná, a ja som sa zrazu cítila byť s ňou prepojená. Vyzerala presne ako ja: oči, vlasy, línia čeľuste. Bola to moja matka. Bolo to prvýkrát, čo som sa podobala na svoju príbuznú. Povedala mi, že každý rok na moje narodeniny na mňa myslí a modlí sa za mňa,“dodala.

Hoci so svojou biologickou matkou nenadviazala trvalý vzťah, Maurelová udržiava kontakt s ostatnými členmi svojej biologickej rodiny. Stala sa otvorenou bojovníčkou za ukončenie náhradného materstva . Dokonca aj tzv. “altruistického” náhradného materstva, pri ktorom sa nepredpokladá, že by sa ženám vyplácali veľké sumy peňazí výmenou za použitie ich tela.

„Dokonca aj v krajinách, ako je Spojené kráľovstvo, kde sú komerčné dohody zakázané, sa platia veľké sumy vo forme “výdavkov”,“ vysvetlila.

„Realita je taká, že ženské telo sa stále prenajíma a dieťa bude stále oddelené od svojej biologickej matky,“ uviedla.

„Podľa môjho názoru nie je podstatné, či náhradná matka je alebo nie je biologickou matkou. Je to jej lono, ktoré vychovalo dieťa…Je to jej hlas, ktorý dieťa počulo deň čo deň, keď v nej rástlo. Je to jej vôňa, ktorá dieťa upokojí… Je to ona, ku ktorej sa dieťa cíti byť pripútané,“ povedala.

„A hoci hlboko súcitím s tými, ktorí nemôžu mať deti, smutnou realitou je, že nie všetci môžeme mať v živote to, čo chceme. Zo všetkého prieskumu, ktorý som urobila, nevidím, že by existovala “dobrá” podoba náhradného materstva. V krajinách, kde je alebo bolo legálne, sa to často zvrtlo,“ uviedla.

Žiaľ, jej boj spôsobil, že sa odcudzila rodičom, ktorí ju vychovali. „Ale nedokážem mlčať, kým stále bojujem s traumatickým dedičstvom náhradného materstva,“ vysvetlila.