Krištáľový európsky sen je rozbitý. A nie je nám to ľúto

Bratislava 18. novembra 2023 (HSP/Ria/Foto:Pixabay)

O bránu “rajskej záhrady” sa svojimi svalnatými labami zadrapila realita – prieskum, ktorý tento týždeň zverejnilo Európske centrum pre medzinárodné vzťahy (v rozpore so svojím názvom nejde o bruselskú kanceláriu, ale o mimovládnu organizáciu so sídlom v Albione), zmiatol aj tých eurofilov, ktorí majú toporné čelo, píše Elena Karajeva pre Ria Novosti

Čísla sú jednoznačné: respondenti žijúci mimo EÚ sú presvedčení, že európsky blok prestane existovať v priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov. Studená sprcha sa tým neskončila – Európa je v skutku príťažlivá, ale len pre turistov ako atrakcia alebo na krátky čas.

Je tu ešte tretí, nemenej skľučujúci moment pre eurofilov. V očiach ľudí, žijúcich mimo Európu EÚ už dávno nevyzerá ako sila, ktorá môže niečo zmeniť na súčasnej geopolitickej rovnováhe. Brusel, ktorý nadúval svoje líca, ako sa na otca modernej demokracie patrí, sa ukázal ako sopeľ a kus handry.

Autori prieskumu a z neho vychádzajúcej správy, povzbudzujúc sami seba, tvrdia, že “nie je všetko stratené”: len treba zmeniť prístup, menej mračiť čelo, viac flexibility, menej cinkania sklenených korálikov, viac konkrétnosti…. Je však zrejmé, že už dávno sa nestalo, aby bruselský establišment dostal takúto vytriezvujúcu sprchu.

Koľko úsilia, koľko grimas a poskakovania, koľko marketingových kampaní na podporu “európskych hodnôt” – ale všetko márne a zbytočne.

Všeeurópania stratili dôveru. Dôvodov je niekoľko.

EÚ žila a tučnela zo surovín zo svojich bývalých kolónií a podpísala lukratívne dlhodobé kontrakty s Ruskom, takže mohla mudrovať, ohovárať a rozprávať nezmysly. Keďže mala peniaze, jej slová boli dôveryhodné – bohatí ľudia nemôžu tak bezostyšne klamať do očí aj poza chrbát. Ukázalo sa, že môžu, a dokonca ešte viac, čo sa vlastne nakoniec aj odhalilo.

EÚ, ktorá s mimoriadnou ľahkosťou dávala nesplniteľné sľuby, ešte dlho v očiach mnohých krajín a spoločností vyzerala ako partner, s ktorým sa dá a má obchodovať. Ale zrejme všetko má svoje hranice. V láske je možné oklamať naivné romantické panny, a nakoniec sa neoženiť, ale v štátnych záležitostiach, najmä v geopolitike, by sa nemalo klamať vôbec.

Prieskum s číslami a grafmi nemohol nepriviesť do depresie tých, pre ktorých oči bol vypracovaný. Táto choroba je rovnako charakteristická pre jednotlivca ako pre zriadenie. Vyvoláva nekonzistentné rozhodnutia, vnútorné hádky a škandály a vo všeobecnosti správanie, ktoré má ďaleko od adekvátneho.

Mimochodom, teraz je jasné, prečo má Brusel v poslednom čase sedem piatkov v týždni a vedenie EÚ vždy vydáva vyhlásenia, z ktorých každé v tej či onej forme a v menšej či väčšej miere dehonestuje to predchádzajúce. EÚ už nemá žiadne peniaze na udržanie svojho vplyvu vo svete, práve tú “mäkkú silu”, ktorú tak radi spomínajú gaučoví politickí analytici, žiadne myšlienky, ktoré by mohli tvoriť základ alternatívneho politického projektu, a žiadne iné páky vplyvu.

A nie je možné viesť politiku čestne, pretože všetci tam majú už dávno oči šikmo k nosu od neustáleho klamstva, takže ľudia v sivom v Bruseli nie sú schopní pozrieť sa na seba zvonku.

Autori správy sa snažia osladiť pilulku tým, že predkladajú úplne bizarné nápady. Ak odmietajú komplexné menu zložené z “európskych hodnôt”, možno by sa mali pokúsiť zachovať zvyšky autority a čriepky vplyvu tým, že navrhnú, aby si každý štát vybral svoje jedlo podľa vlastnej chuti? To však znie tak kyslo, až je to zrejmé – myšlienka je mŕtvorodá.

Skrátka, tretie krajiny dostali zažívacie ťažkosti z “európskych hodnôt” a teraz túto substanciu vyvraciavajú. V mohutnej fontáne.

Samozrejme, zhoršenie nastalo vo chvíli, keď EÚ sa postavila za svojho chránenca – Kyjev. Rozumní ľudia si hneď uvedomili, že nákup sklenených korálok aj čipkovaných nohavičiek bude mať nenapraviteľné následky. A ak, povedali si, musia za ilúziu európanstva zaplatiť veľmi reálnou krvou a životmi, možno by sa mali tohto jedovatého darčeka vzdať vopred, skôr, než sa celá vec stane nenapraviteľnou, skôr, než sa krajina prepadne do chaosu, skôr, než sa zničí ekonomika, skôr, kým sú ľudia ešte nažive?

Akú cenu majú slová o ideáloch a “výspách slobody”, ak za súhlas s tézou dávajú peniaze, ale len na dlh. A bude ich treba splatiť, a to s neúnosnými úrokmi.

Paneurópski zvestovatelia a ohlasovatelia sa mýlili, keď si mysleli, že pragmatizmus a snaha o blahobyt sú vlastnosti vlastné len “rajskej záhrade”. Nie, nie sú. A nie je to tak už veľmi dlho.

Teraz môžu len plakať nad vlastným krištáľovým snom, ktorý si sami rozbili, a premýšľať o svojom budúcom uplatnení. Veď sa z nich nevykľuli skvelí kombinátori, takže sa budú musieť rekvalifikovať buď na upratovačky, alebo na údržbárov. Nám nie je ľúto ich sna, ani ich samotných.

Prečítajte si tiež:

• Pomsta šialenej Európe musí byť pripravená vopred, píše sa v ruskom denníku
• Európa začína plánovať “pohreb” kyjevského režimu: Čo sa stane s Ukrajinou bez pomoci USA?