Kňaz: Štedrý deň pre kresťanov znamená predvečer narodenia Pána Ježiša Krista

Bratislava 24. decembra 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR – Erika Ďurčová)

Aktualizované 24. decembra 2022 o 12:24

Viac ako dve miliardy kresťanov v rôznych častiach sveta začínajú v sobotu sláviť Vianoce. V predvečer veľkého sviatku, Narodenia Pána (25. 12.), si pripomínajú narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v Betleheme, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu

Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako vyjadrenie pokory a úcty malému Ježiškovi, ktorý prišiel na svet. Slávnostná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou bývajú oblátky s medom, diétna polievka a ryba, symbolizuje jednotu rodiny. A tá by sa pri spoločnom stole mala stretávať celý nasledujúci rok.

Katolíci slávia v sobotu popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v rímskokatolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa počas nich slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej rakúskej melódie Tichá noc, svätá noc…, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber v malej rakúskej dedinke. Na mnohých miestach sa konajú aj tzv. skoršie “polnočné omše”, napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zúčastňujú rodiny s deťmi a starší ľudia. V kostoloch a domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy a vyzdobené a rozžiarené vianočné stromčeky.

V gréckokatolíckej cirkvi sa nekonajú polnočné omše, ale slávi sa v neskorších večerných hodinách Veľké povečerie (asi o 22.00 h). V evanjelických chrámoch sú na Štedrý deň popoludní a večer slávnostné štedrovečerné služby Božie.

Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v reformovanej kresťanskej cirkvi a iných kresťanských chrámoch.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť Štedrý deň a Štedrý večer 6. januára 2023.

Štedrý deň pre kresťanov znamená predvečer narodenia Pána Ježiša Krista – Spasiteľa. Pre TASR to uviedol generálny vikár Žilinskej diecézy Martin Kramara s tým, že symbolickým počas tohto dňa je aj zdobenie vianočného stromčeka, ktorý sa dá prirovnať k stromu v raji, keď Adam a Eva spáchali prvý hriech a odlúčili sa od Boha.

Podľa Kramaru však bola nádej, že príde Vykupiteľ. “Židovský národ dlho čakal Vykupiteľa a my sme ho spoznali v Ježišovi Kristovi. Keď zdobíme stromček, tak tu máme alúziu. Niekedy tam boli jabĺčka, ktoré sa neskôr zmenili na vianočné ozdoby a sladkosti, ktoré sa na vianočný stromček dávajú. Spomíname si na to, že človek sa obrátil k Bohu chrbtom, ale zároveň Boh dal nádej a tá sa naplnila v Ježišovi Kristovi,” povedal kňaz.

Štedrovečerná večera je stretnutím sa rodiny. “Dúfam, že aj spoločnou modlitbou, pripomenutím si práve pre nás tých najdôležitejších skutočností. Sme veriaci, máme nádej v nášho Pána, máme nádej vo večnosti a prichádzame sláviť jeho narodenie, jeho príchod na svet,” poznamenal Kramara. Podľa jeho slov si je dobré uvedomiť, že svätá rodina v Betleheme na Vianoce bola vo veľkej skromnosti, a nie je možno celkom najlepšie sláviť Vianoce nejakým opulentným spôsobom. “Ale obdarovať blížneho, potešiť blížneho a spomenúť si zároveň aj na chudobných,” povedal. Poukázal tiež na Svätého Otca, ktorý vyzval ľudí, aby nenakupovali luxusné veci a neutrácali na to, čo nepotrebujú, ale všimli si ľudí, ktorí žijú v katastrofálnych podmienkach a pomohli im. “Tak aj táto symbolika chudobnej svätej rodiny nech nám na Štedrý deň pomôže otvoriť si srdce pre tých, ktorí majú menej ako my a zažiť skutočnú radosť. Lebo vieme, že je veľká radosť byť obdarovaný, ale ešte väčšia radosť je obdarovať,” dodal Kramara.