Kreslo pod ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Milanom Krajniakom sa opäť trasie. Poslanci už podali návrh na jeho odvolanie

Odoberajte nás cez

0

02. novembra 2021

Bratislava 2. novembra 2021 (HSP/ Foto: TASR – Martin Baumann)

Opozičný poslanec  Ján Richter zo Smeru – SD a nezaradený Erik Tomáš na sociálnej sieti informovali, že podali návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi práce Milanovi Krajniakovi (Sme rodina). Dôvodom je 24-miliónový škandál s pandemickou pomocou, ktorú dostali neznáme schránkové firmy zo zahraničia a rušenie sociálnych opatrení.

Ako uviedol poslanec Richter, „minister práce Milan Krajniak doteraz nevyvodil osobnú zodpovednosť za to, že úrad práce poslal pravdepodobne až 24 miliónov eur zo štátnej prvej pomoci schránkovým firmám.”

Návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery Krajniakovi bol doručený v stredu 27. októbra. Poslanci v návrhu žiadajú zvolať schôdzu, na ktorej sa v Národnej rade prerokuje návrh na odvolanie ministra práce.

“Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak nesie rozhodujúcu mieru zodpovednosti za systematický rozklad základných pilierov sociálneho štátu na Slovensku zo strany súčasnej vlády a koalície,” uviedli poslanci v odôvodnení svojho návrhu.

Prívlastok „škandál nadštandarných rozmerov dostala táto kauza nielen pre výšku uniknutých finančných prostriedkov, ale aj pre to, že peniaze, ktoré boli určené priamo na záchranu pracovných miest v pandemickej kríze, sa paradoxne dostali do rúk majiteľom schránkových firiem, ktorí neplatia dane a zamestnancov ani nemajú.

Škandál odhalilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) v spolupráci so zahraničnými novinármi. Novinári zistili, že pandemickú pomoc pre podnikateľov čerpali desiatky firiem, u ktorých sa nedá zistiť ani to, s čím vlastne podnikajú.

Jednou z takých spoločností mala byť aj SANTORY s. r. o., ktorá si uvádzala sídlo v jednom z panelových domov blízko Miletičovej ulice v Bratislave. „Na zvončekoch pri vchode sme ale jej meno nenašli. V spoločných priestoroch domu sú poštové schránky, no ani na tých firma nefiguruje,“ konštatujú investigatívci. V oficiálnom sídle firmy sa tak novinári ani nedozvedeli, na základe čoho táto žiadala o štátnu pandemickú finančnú podporu, ako preukázala nárok na takúto finančnú injekciu, koľko má zamestnancov, či to, koľko pracovných miest sa podarilo vďaka pomoci udržať. Firmu dokonca už nemožno familiárne ani nazvať „schránkovou,“ keďže už spomínanú schránku nemá.

Podľa informácií, ktoré získali investigatívni novinári, 28 podozrivých firiem, všetky so sídlom v zahraničí, dostalo spolu 24 miliónov eur. Fungujú tak, že na Slovensku majú zriadené virtuálne sídlo, ale reálne tu nepodnikajú. Účtovné závierky nepodávajú vôbec, alebo ich naposledy podali pred niekoľkými rokmi.

„V rámci vyplácania pandemickej pomoci poslal štát – Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, zastúpený úradmi práce – peniaze aj firmám, pri ktorých nie je možné overiť, či vôbec majú zamestnancov, a aký je účel ich podnikania. Firmy majú hneď niekoľko spoločných menovateľov a všetky nasvedčujú tomu, že by podporu dostať nemali. „nezakladajú účtovné závierky, nie je zrejmé, či a koľko majú zamestnancov, a viaceré majú podlžnosti na daniach. Prevádzku žiadnej z nich sme pri preverovaní nenašli a majiteľmi sú spravidla ľudia z Balkánu alebo z Grécka,“ zhrnuli výsledky svojho pátrania investigatívni novinári.

Faktom je, že úrady práce vyplatili od začiatku pandémie viac ako 2 miliardy eur na podporu podnikateľov. Faktom tiež zostáva, že za agendu prvej pomoci v pandemickej kríze bol zodpovedný rezort práce na čele s ministrom Milanom Krajniakom. A faktom tiež je, že stopy vyšetrovateľov zaviedli až na Úrad práce v Pezinku, kde boli podpísané všetky zmluvy so schránkovými firmami o poskytovaní štátnej pomoci. Krajniaka si preto predvolali poslanci parlamentného výboru, kde musel kauzu vysvetľovať.

Krátko predtým  minister zvolal tlačovku, kde Krajniak okrem iného povedal, že o podozrivých platbách na pezinskom úrade vedel už od 20. augusta a ešte v ten deň bolo podané aj trestné oznámenie. Na žiadosť polície však o tom neinformoval ani médiá, ani verejnosť. Ďalším opatrením, ktoré minister urobil, bola výmena na najvyššej pozícii Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Už 1.septembra vystriedal vo funkcii generálneho riaditeľa Mariána Valentoviča, bývalý redaktor markízy, neskôr hovorca vicepremiéra prvej Dzurindovej vlády a od roku 2002 poradca a hovorca ministra financií druhej Dzurindovej vlády Karol Zimmer.

Minister tiež opísal, ako mali štyria úradníci prihrať schránkovým firmám milióny zo štátnej pomoci. Podľa Krajniaka falšovali listiny, podpisy aj výsledky kontrol. „Neexistujúca žiadosť bola kompetentnou osobou označená ako relevantná žiadosť. Bol sfalšovaný podpis a bol sfalšovaný výsledok kontroly,” vysvetlil šéf rezortu práce.

Krajniak odmietol, že by bola zanedbaná kontrola podaných žiadostí. Vysvetlil, že pri všetkých platbách sa automaticky zisťuje, či má firma zaplatené dane, sociálne a zdravotné odvody, či nemá nedoplatky a či nie je na listine nelegálnych zamestnávateľov alebo v úpadku. „Táto kontrola prebehla. Ale zodpovedná osoba – napriek tomu, že systém jej to vyhodil a videla, že táto žiadosť nespĺňa  predpoklady na to, aby bola vyplatená – tak v systéme napísala, že žiadosť je O. K.,” povedal minister.

Minister na záver podčiarkol,  že nedovolí, aby štyri čierne ovce znehodnotili prácu 7,5-tis. čestných pracovníkov regionálnych úradov práce. Ako uviedol, v tomto momente rezort neuvažuje nad pozastavením čerpania finančných príspevkov, pretože jednotlivé, hoci závažné podozrenia, nesmú obmedziť či prerušiť významnú pomoc ľuďom, ktorí sa vplyvom pandémie ocitli v neľahkej životnej situácii. Navyše, on sám má vraj informácie o iných sumách ako zistilo ICJK.

Tento prípad len potvrdzuje, že aj táto vláda, ktorá sa hrdila prívlastkami „transparentná“ a „protikorupčná“, sama čelí podozreniam z neoprávneného rozdeľovania dotácií.

Ako sa zachová koaličná väčšina pri hlasovaní o dôvere ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milanovi Krajniakovi zo strany Sme Rodina? Návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi Krajniakovi bol doručený v stredu 27. októbra.  Podľa rokovacieho poriadku má predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) schôdzu zvolať do siedmich dní od podania návrhu. Ak dodrží rokovací poriadok, výsledok hlasovania schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery ministrovi Krajniakovi by sme mali vedieť už tento týždeň.

Dagmar Vanečková