Môj profil 
Predplatné
Kremnica 18. júna (TASR) – Už o niekoľko dní si v Kremnici pripomenú 70 rokov od čias, kedy sa začali deportácie Židov z mesta. Tie sa v Kremnici začali počas prvej vlny deportácií v roku 1942, najprv do pracovného tábora v Novákoch a neskôr už boli deportované i celé rodiny. "Ostali len vytypované a dočasne ponechané osoby potrebné pre chod mesta, za ktoré nebola náhrada, ktorým boli udelené výnimky. V roku 1944 však boli deportované i tieto osoby," uviedol Milan Rybársky, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS) v Kremnici.
Takmer všetci z Novák však podľa jeho slov skončili vo vyhladzovacích táboroch. Vojnu prežilo len pár osôb, ktorým sa podarilo ukryť. Viacerí sa zapojili do Slovenského národného povstania a skončili v masových hroboch pri Kremnici. "Podľa archívnych záznamov bolo v Kremnici evidovaných v roku 1924 celkom 316 Židov. Pred začatím deportácií v roku 1942 odsťahovaním a prekrstením ich počet klesol," vysvetlil Rybársky. V Kremnici väčšinou pôsobili ako majitelia výrobných zariadení, v štátnej správe, vo finančníctve, ako majitelia obchodov a krčiem, niektorí v zdravotníctve.
Pôsobenie židovských obyvateľov v meste Kremnica v súčasnosti pripomína už len symbolický židovský cintorín, ktorý bol vybudovaný ako prvý na Slovensku. Do užívania bol odovzdaný v roku 1993. Na ploche približne 80 metrov štvorcových sa nachádza 48 najkrajších náhrobných kameňov z pôvodného židovského cintorína, pričom niektoré z nich pochádzajú podľa Rybárskeho ešte z 19. storočia.
"Pri Synagóge, ktorú Nemci pred koncom 2. svetovej vojny podpálili a po vojne už nebola obnovená, ale odstránená, bol prízemný dom, kde bol byt rabína a šachtera židovskej obci Cherva Kadischa. Keď židovské deti vrátane prekrstených boli vylúčené zo škôl, bola v dome zriadená i židovská škola. Odsunom Židov ostal dom prázdny. Po vojne ho využívalo mesto," uviedol Rybársky o reáliách, ktoré v meste Židov pripomínajú dodnes. V súčasnosti sú v tomto dome tri byty.
.jpg)
.JPG)
