Môj profil 
Predplatné
Neviem, či je zámerom alebo iba náhodou, že petícia na zbieranie podpisov je ohlásená iba krátko po skončení úspešného referenda vo Veľkej Británii. Kvôli objektivite treba uznať, že zámer založiť EÚ mal svoje racionálne jadro a bol logicky zdôvodniteľným. Koniec-koncov aj Slovenská republika vstúpila do EÚ v čase jej najväčšej slávy po politických zmenách vo východnom bloku. Bolo totiž nemoderné stáť bokom mimo štruktúr EÚ. Tak sme sa aj my – mladá Slovenská republika počas tejto eufórie a za podivuhodne prebiehajúceho referenda o vstupe do EÚ ocitli v tomto nehomogénnom zväzku.
Ako však plynie čas, tým ďalej viac sa ukazuje, že byrokrati v Bruseli, sa podstatne odkláňajú od pôvodných myšlienok, na ktorých vznikol tento projekt. Dnes už je zjavne evidentné, že Brusel na čele s predsedom Európskej Komisie Junckerom a prezidentom Schultzom si nedokáže poradiť s takými problémami ako bola finančná kríza v r. 2008, či ekonomická kríza v Grécku. EÚ absolútne zlyháva ako pri riešení migračnej krízy, tak vo svojom neadekvátnom postoji voči Rusku týkajúceho sa sankcií uvalených na túto krajinu v spojitosti so situáciou na Ukrajine. Z Únie sa stal nenásytný kolos na hlinených nohách bez akejkoľvek sebareflexie, akcieschopnosti či flexibility. Tak niet vôbec divu, že už roky sa ozývajú hlasy spochybňujúce existenciu tohto spolku.
Začnem nám všetkým dobre známym euroskeptikom, bývalým prezidentom Českej republiky Václavom Klausom. Môžem pokračovať osobou najpovolanejšou, analytikom Georgeom Friedmanom – zakladateľom a šéfom Geopolitical Futures, ktorý sa svojho času o EÚ vyjadril takto: „EÚ sa nerozpadáva, ona sa už dávno rozpadla“ naozaj veľmi tvrdé slová od tohto na celom svete rešpektovaného odborníka. Finančný mág George Soros už dlhé roky upozorňuje na nemožnosť ďalšej existencie EÚ podľa pravidiel a podmienok, ktoré Brusel nastavil ako etalón. Veľkú skepsu a beznádej možno pociťovať aj v slovách ruského komentátora Pjakina, ten však dáva EÚ aspoň akú takú malú šancu v prípade skorého zahájenia skutočných reforiem. V tomto zozname by som mohla pokračovať ďalej celou plejádou osobností z politického a ekonomického prostredia…
Posuňme sa však hypoteticky ďalej v čase… Predpokladajme, že kotlebovci zozbierajú tých zákonom určených 350 tisíc podpisov, referendum vyhlásené bude a občania sa rozhodnú o vystúpení z EÚ. Čo teda môže priniesť pre Slovensko a jeho obyvateľov „day after“? S istotou môžeme tvrdiť, že toho bude veľa zaujímavého! V žiadnom prípade a o tom som presvedčená sa žiadna tragédia konať nebude! Ani samotný Brexit nič také pre Veľkú Britániu nepriniesol. V žiadnom prípade tu nechcem porovnávať VB so Slovenskom, ale keď zoberiem do úvahy názory naozaj tých najpovolanejších, teda finančníkov a investorov z bánk a veľkých fondov, ktorí investujú na Londýnskej burze miliardy dolárov, tak potom ich postoj je jednoznačný a nad slnko jasnejší. Je pravdou, že deň po vyhlásení výsledkov Brexitu sa index londýnskej burzy FTSE prepadol veľmi výrazne z hodnoty 6300 bodov až na hodnotu 5600 bodov, ale dnes sa už tento index, ktorý vlastne poukazuje na očakávanie investorov pohybuje na hranici 6550 bodov… Čo k tomu dodať?
Je pravdou, že Slovensko je malá krajina, ale v žiadnom prípade nemožno brať vážne slová premiéra Róberta Fica, že Slovensko by bez EÚ neprežilo…Slovensko nie je ani tak zaujímavé pre investorov tým, že je členom EÚ, ale skôr excelentnou geografickou polohou a výbornými klimatickými podmienkami. Infraštruktúra, na adresu ktorej už bolo povedané toľko zlého je pre investorov prijateľná. Naše hlavné tromfy sú vzdelanostná úroveň pracovnej sily a predovšetkým a to by som chcela podčiarknuť dva krát je to veľmi nízka priemerná mzda na Slovensku.
Hoci je to paradoxné, ale čo plne potvrdzuje moje slová je fakt, že napr. investície nemeckých firiem v Rusku za posledné obdobie dosahujú rekordné úrovne, napriek tomu, že Rusko nie je členom EÚ a aj napriek uvaleným sankciám zo strany Bruselu. Nevytvárajme si preto ilúzie, že jediným zmysluplným miestom Slovenska je iba členské miesto v EÚ.
Píšuc tieto riadky ma spontánne napadá myšlienka na spoločenstvo štátov BRICS, už desiatky rokov rezonuje v týchto štátoch myšlienka na kolosálny projekt prepojenia Číny s Nemeckom až po prístav v Hamburgu a malé Slovensko vďaka svojej geografickej polohe môže byť súčasťou tohto projektu. Nezávislí ekonómovia dokonca už vyrátali, že počet novovytvorených pracovných miest by dokázal nahradiť straty, ktoré by vznikli, ak by všetky automobilky zo Slovenska odišli, čo však ani nie je v skutočnosti reálne.
Nepochybne vystúpením Slovenska z európskych štruktúr by sa nám uvoľnili ruky v takých segmentoch ekonomiky, akými sú poľnohospodárstvo a zbrojársky priemysel. Predovšetkým v poľnohospodárskej výrobe nás Brusel obmedzuje a nedovolí sa nám ani nadýchnuť. Veď neuralgickým bodom celej EÚ je práve poľnohospodárstvo so svojimi kvótami a systémom dotácii. Vo výpočte ďalších, hoci v tomto prípade iba teoretických možností, ktoré by boli aktuálne po vystúpení z EÚ by sa dalo určite pokračovať ďalej. Nakoniec aj donekonečna opakovaný argument, že sme čistými príjemcami financií už čoskoro skončí. Od r. 2020 budeme iba čistými platcami, neviem ako budú potom naše politické osobnosti vysvetlovať voličom, že za našu nesvojprávnosť ako štát ešte musíme aj niekomu platiť!
Slovenská republika prevzala od 1. júla 2016 od Holandska rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, kde sme na propagáciu našej krajiny vyčlenili nemalé finančné prostriedky. Možno to bol aj kontraproduktívny krok: slávnostné koncerty, konferencie, výstavy, atď… Všetka tá sláva však trošku pripomína potemkinove dediny, či vnucuje sa paralela s veľkou a nepotopiteľnou loďou. Na bratislavských koncertoch je všetko vyblýskané, hudobníci hrajú ako o dušu, netušiac, že v podpalubí sa deje niečo dramaticky žalostné a prichádzajúce správy z Francúzska, Talianska, Grécka ci Holandska tomu nasvedčujú.
Mgr. Nina Uherčíková, odborná referentka pre cestovný ruch, Banskobystrický samosprávny kraj.
.jpg)
