Krátka pamäť komisárky Jourovej

Bratislava 5. marca 2024 (HSP/Foto:TASR – Jakub Kotian)

Věra Jourová poskytla 4. marca 2024 rozhovor Petrovi Hanákovi v relácii Na Rovinu. V ňom podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty, transparentnosť a právny štát hodnotila legislatívny proces a zmeny v trestných zákonoch, ktoré sú v tejto chvíli predmetom politického boja na Slovensku. Na jednej strane ocenila, že slovenská vláda reflektovala na požiadavky komisie, aby legislatíva aj po súčasnej novelizácii chránila finančné záujmy európskych daňových poplatníkov. Pozitívne hodnotila, že Fico, Kaliňák a Susko osobne konzultovali navrhované zmeny s eurokomisárom Didierom Lindersom. Samotný fakt, že komisia musela reagovať dvakrát vysvetľuje tak, že všetky obavy sa slovenskej vláde rozptýliť nepodarilo

V druhom dopise už ale komisia neriešila vecnú stránku legislatívnych zmien, ale proces ich prijímania. Neviem, kto komisiu k reakcii viedol, ale v tomto prípade si komisia nabehla. Poukázať v tomto prípade na skutočnosť, že Ficova vláda prijímala zmeny v skrátenom konaní je gólom do vlastnej bránky. Podľa Věry Jourovej komisia vždy veľmi citlivo vníma, ak nie sú justičné a trestné zákony schvaľované po dôkladnej verejnej odbornej diskusii, nakoľko ide o zákony, ktoré majú úzku väzbu na princíp právneho štátu. Nejde o zákony na jedno volebné obdobie a preto by nemali mať príliš hlbokú politickú pečať. Jednoducho, že sa slovenská vláda príliš ponáhľala.

Pravdou je, že zmeny legislatívy v jednotlivých štátoch s väzbou na právny štát sú často zo strany európskej komisie medializované. Bolo by to v poriadku, keby si z toho európska komisia nevytvorila bič na tých, čo neposlúchajú. Ak by bola citlivá na tento typ legislatívnych zmien vo všetkých členských krajinách a na všetky politické reprezentácie rovnako. Lenže je to inak. Komisia týmto nástrojom dokonca niektoré vlády vydiera. Na „dodržiavanie“ právneho štátu naviazala vyplatenie peňazí z eurofondov, či Plánu obnovy, dokonca obmedzenie hlasovacieho práva. Vyhrážala sa v minulosti vláde PiS v Poľsku, keď čistila po nástupe k moci justíciu. Rovnako razantne postupovala komisia aj voči Viktorovi Orbánovi, keď zákonom zamedzil propagácii LGBTi ideológie, aby ochránil mravný vývoj mladistvých v Maďarsku.

A to nie je všetko. Selektívne vnímanie porušovania princípu právneho štátu a náhle zmeny justičných, či trestných zákonov vládnou mocou v dotknutých štátoch komisiou bolo do očí bijúce v minulosti a pretrváva dodnes. Kde ostalo citlivé vnímanie komisie, keď Matovičova vláda preformátovala súdnictvo a zobrala právomoc Ústavnému súdu SR posudzovať Ústavné zákony? Vtedy jej nevadilo, že Matovičova vláda účelovou zmenou chcela dosiahnuť to, aby jej Ústavný súd nekafral do ústavných zmien. Odborná verejnosť bola k tejto legislatívnej zmene s dopadom na právny štát kritická, no európski komisári držali bobríka mlčania.

Matovičovci disponovali v tom čase ústavnou väčšinou a mali v pláne zmeniť náš ústavný poriadok od podlahy. Stačilo komisii, že túto revolúciu Matovičovci označili v Programovom vyhlásení vlády za „Obnova dôvery v právny štát a zabezpečenie, aby zákon a spravodlivosť platili pre každého“?

Vďaka odstaveniu Ústavného súdu na vedľajšiu koľaj sa im podarilo ústavným zákonom zabetónovať volebný systém, uskutočniť ústavné zmeny v súdnictve. Aj prezidentka tieto zmeny privítala a odobrila. Menil sa aj ústavný zákon o bezpečnosti štátu ako aj dôchodkový systém.

Zníženie kvóra pre referendum zostalo len v rovine predvolebného ľúbivého sľubu. Naopak, volič prišiel o možnosť skrátiť volebné obdobie zvolenej reprezentácii referendom. Kde bola vtedy Jourová a jej citlivé vnímanie? Nevadilo jej ani to že tieto ústavne zmeny prijímala Matovičova vláda v Núdzovom stave, kedy bol priestor na verejnú diskusiu výrazne limitovaný. Mali tak naponáhlo, že umožnili zmenou vyhlášky hlavného hygienika hlasovať aj na koronavírus pozitívnym poslancom.

Rovnako by ma zaujímalo, kde sa podela citlivosť na rýchle zmeny, bez verejnej odbornej diskusie, ktoré sa dejú po nástupe Donalda Tuska k moci po ostatných parlamentných voľbách v Poľsku.

Tam sa revolučne „upratuje“ po rokoch vlády Práva a Spravodlivosti, pričom Právny štát dostáva poriadne na frak, tak ako o tom svedčí v rozhovore pre Echo24 profesor Ryszard Legutko. Pán profesor vníma aj dvojitý meter v prístupe európskej komisie, na ktorý poukazuje aj tento komentár.

Komisia je naopak z razantných zmien vykonávaných Tuskovou vládou nadšená. Prečo? Lebo Donald Tusk je „náš“, eurohujer. Rovnako ako bol „náš“ Matovič, Heger, či Ódor na Slovensku.

Všetkým týmto išlo o verejné zdravie občanov svojich krajín a tak ako pre komisiu aj pre nich bola vakcína jediný liek proti covidu. A boli ochotní kúpiť vakcíny schválené EMA na núdzové použitie pre svojich občanov až do roku 2027. Rovnako stoja na správnej strane dejín a jednohlasne s eurokomisármi odsudzujú nikým a ničím nevyprovokovanú vojnu šialeného Putina na Ukrajine. Na nich sa môže EÚ spoľahnúť pri tolerovaní nelegálnej migrácie. A nakoniec s nimi bude EÚ najzelenšia na svete.

Zatiaľ čo Viktor Orbán a Robert Fico sú párijovia EÚ. Ukazujú nenasledovaniahodný prístup k ilegálnej migrácii. Povinné kvóty sú pre nich červenou čiarou. Nemajú dôveru vo vyhadzovanie peňazí daňových poplatníkov za experimentálne neotestované vakcíny. Neakceptovateľný je ich postoj k vojne na Ukrajine. Oni by chceli na Ukrajine mier, kým tí správne dejinne zorientovaní reprezentanti svojich krajín tvrdohlavo veria vo vojenskú porážku Ruska.

Zo strany eurokomisárov treba spraviť všetko preto, aby volič v Maďarsku, či na Slovensku pocítil dôsledky svojej slobodnej voľby. Aby nabudúce volil slobodne „lepšie“. Nám naopak ostáva veriť, že to ako komisia vždy rovnako citlivo vníma zmeny v justičnom a trestnom práve s dopadom na právny štát, udrie do oči väčšiemu množstvu slobodných občanov pri nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.