Bratislava 7. novembra 2024 (HSP/Pravda/Foto:TASR/AP-Alexander Nemenov)
Rusko a krajiny BRICS tajne pracujú na svojej mäkkej sile, aby sa vyhli spusteniu západných sankcií a nedali dôvod na špekulácie o rozporoch v rámci skupiny. Píšu o tom novinári Ljubov Stepušová a Elena Timoškina v ruských novinách Pravda
Krajiny BRICS musia pracovať bez toho, aby vzbudili pozornosť Maxim Oreškin, osobitný vyslanec prezidenta pre ekonomickú interakciu s krajinami BRICS a zástupca vedúceho ruskej prezidentskej administratívy, na medzinárodnom sympóziu „Vytváranie budúcnosti“ povedal, že v rámci BRICS „niektoré veci je lepšie robiť potichu, bez toho, aby vzbudzovali pozornosť“.
„Pozícia Ruska a ďalších krajín BRICS je proaktívna. Niektoré veci je lepšie robiť potichu, bez toho, aby vzbudzovali pozornosť. Ruská ekonomika sa dostala spod tlaku posledných rokov, pretože od roku 2014 vzniklo veľa inštitúcií, o ktoré sa dá oprieť. A v roku 2022 nedošlo z našej strany len k reakcii na negatívny tlak zo strany západných krajín, ale k proaktívnym krokom, ktoré nám umožnili nielen minimalizovať negatívne dôsledky, ale aj získať významné pozitívne prínosy,“ povedal Maxim Oreškin.
Boris Martynov, profesor Katedry medzinárodných vzťahov a ruskej zahraničnej politiky na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov a zahraničnej politiky ruského ministerstva zahraničných vecí, sa domnieva, že diplomatické úsilie sa často uskutočňuje tajne. Podľa neho v BRICS neexistuje jednotný názor, ktorý by bol vnútený zhora z jedného centra, preto je potrebné sa vopred dohodnúť, dosiahnuť kompromis a „nevyhadzovať tieto rozpory hneď na dvor verejnej mienky“.
Sergej Lunev, hlavný vedecký pracovník Ústavu orientalistiky Ruskej akadémie vied, profesor katedry orientalistiky, doktor historických vied, naznačil, že Rusko je oveľa aktívnejšie ako ostatné krajiny BRICS, a súhlasí s tým, že „diplomatické veci sa nerobia otvorene, pretože ruské vedenie s BRICS veľmi počíta“.
„Tiché“ kroky sa podľa neho podnikajú v ekonomickej oblasti.
“Krajiny BRICS sú nespokojné s monopolným postavením Západu v ekonomickom systéme a cítia sa byť dosť diskriminované. A v tomto ohľade sa Rusko zjavne snaží krajiny zmobilizovať, obhajuje záujmy nezápadných krajín,“ povedal expert pre Pravda.ru.
BRICS je opatrný v rozvíjaní dvoch zbraní mäkkej sily
Ambícia BRICS spochybniť hegemóniu Západu nie je takmer žiadnym tajomstvom, keďže traja z členov skupiny: Rusko, Čína a nedávno pripojený Irán sa nachádzajú na rôznych úrovniach konfliktu so Západom. Dokonca aj India už má stupňujúce sa problémy s Kanadou a USA v súvislosti so separatizmom sikhov, ktorí v Kanade a inde volajú po nezávislom štáte Chalistan v rámci Indie.
Ale ako táto práca napreduje, na to sa, samozrejme, nepriateľské krajiny nesmú upozorňovať.
USA sa v BRICS najviac obávajú možného kroku Ruska, ktorým by sa tento blok zmenil na iniciatívu proti doláru. Na samite v Kazani zatiaľ neodznelo žiadne oznámenie o rezervnej mene BRICS, ale na jej vytvorení sa, súdiac podľa vyjadrení Maxima Oreškina, tajne pracuje.
„BRICS bude opatrný a bude konať postupne, postupovať pomaly. Ešte nenastal ten správny čas,“ povedal k tejto záležitosti ruský prezident Vladimir Putin.
Pokiaľ ide o inštitúcie, pravdepodobne pôjde o nový systém, alternatívu k systému SWIFT, pre medzinárodné platby, ktorý bude chránený pred západnými sankciami. Už teraz je pravdepodobné, že vznikne sieť komerčných bánk prepojených navzájom prostredníctvom centrálnych bánk BRICS, ktorá bude fungovať (už sa testuje) na technológii blockchain na ukladanie a prevod digitálnych tokenov krytých národnými menami. To zase umožní jednoduchú a bezpečnú výmenu týchto mien, čím sa obíde potreba dolárových transakcií.
Vykonaná práca je inšpirujúca
Súčasná globálna finančná architektúra je neprehľadná a diskriminačná pre nezápadné krajiny a treba ju reformovať, ale Západ sa tomu, samozrejme, bude brániť.
Napriek tomu je práca už viditeľná. V roku 2014 členské krajiny BRICS vytvorili Novú rozvojovú banku (NDB BRICS) s počiatočným kapitálom 50 miliárd USD. NDB slúži ako alternatíva k Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu a poskytuje financovanie projektov v oblasti infraštruktúry a udržateľného rozvoja. Krajiny BRICS tiež vytvorili dohodu o podmienených rezervách (Contingent Reserve Arrangement – CRA), mechanizmus likvidity na podporu členských krajín, ktoré majú problémy s platbami.
Vznikla Ázijská infraštruktúrna investičná banka (AIIB), ktorá podporuje infraštruktúrne projekty na celom svete.
Ak vznikne nová rezervná mena (a to sa stane), krajiny BRICS budú na tomto základe budovať nový model globálneho riadenia, ktorý bude konsolidovaný a konštruktívny, a nie unipolárny. Predpokladá sa, že do roku 2030 budú krajiny BRICS pri navrhovanom rozšírení schopné prispievať viac ako 50 % k celosvetovému HDP, čo ešte viac posilní ich význam na svetovej scéne.
Skupina BRICS dokázala, že je kľúčovým hráčom v globálnom hospodárstve, pretože dokáže ukázať svoju mäkkú silu. Prostredníctvom svojej stratégie rastu a vývoja blok sľubuje, že vyvedie mnohé krajiny zo západného neokolonializmu, ktorý najviac oslovuje rozvíjajúce sa ekonomiky.
Prečítajte si tiež
- Samit BRICS v ruskej Kazani: historický medzník
- Záverečný deň a výsledky samitu BRICS – Putin prehovoril
- Signály svetových lídrov zo samitu BRICS
0.0°C
.jpg)
