Krajiny BRICS chcú nahradiť dolár?

Washington 1. augusta 2023 (HSP/berliner-zeitung/Foto:Twitter)

Svetové hospodárstvo prechádza zmenami. Globálna rovnováha síl sa mení v dôsledku vojny na Ukrajine a západných sankcií voči Rusku a ďalším krajinám. Konfederácia BRICS, do ktorej patria rozvojové krajiny Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, sa považuje za priekopníka hospodárskeho systému, ktorý je alternatívou k finančnému systému ovládanému americkým dolárom, píše “The Berliner Zeitung”. Korešpondent tohto nemeckého denníka sa o perspektívach BRICS a rastúcom vplyve Číny rozprával s expertom a konzultantom pre globálne hospodárske vzťahy Dr. Danom Steinbockom

Tu je niekoľko výsledkov z tohto rozhovoru:

– Nemyslím si, že cieľom BRICS je nájsť náhradu za dolár. Ide skôr o diverzifikáciu menového systému, ktorá by bola v súlade s dnešnou globálnou ekonomikou.

– Vízia sveta zo strany krajín BRICS má kľúčový význam pre mnohé novoindustrializované a rozvojové štáty. BRICS je otvorený aj pre veľké západné ekonomiky, ak sú ochotné zdieľať s ním jeho víziu integračnejšieho a spravodlivejšieho svetového poriadku.

– V súčasnosti by sa k BRICS chcelo pripojiť približne 20 krajín, ďalších 20 o tom uvažuje.

– Rokovania v rámci BRICS sa zintenzívnili od roku 2008, keď finančná kríza na Západe viedla k nestabilite a Spojené štáty začali ešte aktívnejšie používať dolár ako zbraň na presadzovanie svojich záujmov.

– Hlavnou výhodou alternatívneho finančného systému bude väčšia diverzifikácia menového systému. Počas veľkej recesie na prelome rokov 2008 a 2009 šéf Čínskej ľudovej banky Žu Si-čchuan vyzval západné ekonomiky, aby reformovali medzinárodný menový systém. V Bruseli, Washingtone a Tokiu odznelo množstvo sľubov, ale nič nad ich rámec. Preto sa vyvíjalo úsilie o vytvorenie podporných rozvojových inštitúcií, ako sú Nová rozvojová banka, Ázijská infraštruktúrna investičná banka, čínska iniciatíva Nová hodvábna cesta a plány na novú devízovú reguláciu.

– Väčšina ekonomík krajín BRICS je stále do veľkej miery závislá od dolára, zatiaľ čo štáty, ktoré sa dostali pod sankcie USA a ich spojencov, výrazne znížili svoje dolárové rezervy a rozhodli sa ich nahradiť zlatom.

– To, čo hlavné ekonomiky krajín BRICS chcú, je hlboko diverzifikovaný globálny menový systém. Ak sa súčasný systém ešte nejaký čas neupraví, potom ho radikálne zmení rozsiahla globálna kríza.

– Americká ministerka financií Janet Yellenová nedávno povedala, že k menovému systému založenému na dolári neexistuje alternatíva. Nie tak dávno však varovala pred katastrofickým scenárom, ak sa Washington nedohodne na novom strope štátneho dlhu. Spojené štáty dnes stále vytvárajú štvrtinu svetového HDP, ale zároveň sú na pokraji svojich možností a úplne sa utápajú v dlhoch.

– Je užitočné pripomenúť, že Briti až do roku 1914 neustále hovorili o nadradenosti libry. Jej dominancia sa však skončila s preťažením britskej ekonomiky po roku 1945.

– Kríza v roku 2008 prišla po dvoch desaťročiach hospodárskeho rastu a globalizácie na Západe. Dnešná katastrofálna situácia je výsledkom viac ako desaťročia premárnených príležitostí a deglobalizácie. Žiadna krajina v takejto chaotickej situácii nie je schopná poskytnúť dostatočný globálny impulz. Najnovšie údaje o čínskom obchode však ukazujú jeho rastúcu regionalizáciu a spoluprácu medzi juhom a juhom. V prvom polroku tohto roka sa Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) stalo najväčším obchodným partnerom Číny, pričom vzájomný obchod medzi nimi medziročne vzrástol o 5,4 %. V rovnakom období sa obchod Číny s EÚ zvýšil o 1,9 %. Mimoriadne dôležité je, že obchod Číny s krajinami a regiónmi pozdĺž “novej hodvábnej cesty” sa v prvom polroku zvýšil o 9,8 % v porovnaní s rokom 2022. Tieto nové mechanizmy vrátane ázijskej dohody o voľnom obchode RCEP časom otvoria veľké príležitosti nielen pre Čínu, krajiny BRICS a ich partnerov, ale aj pre Európu, Japonsko a Spojené štáty.

– Nedávne kroky Číny na Blízkom východe a v niektorých ďalších regiónoch a krajinách naznačujú potenciál, ktorý môže táto krajina získať pre budúce mierové úsilie. Od čias Deng Siopína a jeho reformátorov bol najvyšším cieľom Číny hospodársky rozvoj. Bez mieru a stability však nie je možný žiadny rozvoj.

Prečítajte si tiež

Zdravý rozum sa búri proti bankám Woke