Koronavírus ovplyvňuje aj svetové ceny potravín, tvrdí SPPK

Bratislava 13. februára 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA/AP-Vincent Yu)

Koronavírus ovplyvňuje podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) aj svetové ceny potravín. Index cien rastlinných olejov FAO dosiahol v januári v priemere 176,3 bodu. Od predošlého mesiaca narástol o 11,6 bodu (7 %) a dosiahol trojročné maximum, no obavy z koronavírusu tento rast pribrzdili

„Od polovice januára ceny rastlinných olejov stratili silu, čo bolo do značnej miery odrazom neistoty týkajúcej sa dôsledkov obchodnej dohody medzi USA a Čínou a obáv z možného globálneho rozšírenia koronavírusu,“ informoval o tom na webovej stránke SPPK Matej Korpáš z Tlačového odboru komory. Aj napriek rozširovaniu koronavírusu Index cien potravín FAO zaznamenal v januári 2020 v priemere 182,5 bodu, čo je o 1,3 bodu (0,7 %) viac ako v decembri 2019.

Zároveň je aktuálna hodnota indexu o 11,3 percenta vyššia ako v rovnakom mesiaci minulého roka. Január je štvrtý po sebe idúci mesiac, keď hodnota rástla. Aktuálny stav spôsobil podľa SPPK vývoj na trhu s olejom a rastom cien cukru, v menšej miere aj rast cien pri obilninách a mliečnych výrobkoch.

Index cien obilnín FAO narástol podľa SPPK v januári o 4,8 bodu (2,9 percenta) a dosiahol najvyššiu hodnotu (169,2 bodu) od mája 2018. Medzinárodné ceny všetkých hlavných obilnín v januári vzrástli. Najviac rástli ceny pšenice a to v dôsledku väčšieho nákupu z niektorých krajín, štrajkujúcich prístavov, ale aj pre správy o možnom zavedení vývoznej kvóty Ruska do 30. júna 2020. „Vývozné ceny kukurice tiež zaznamenali významné navýšenie, čo bolo odrazom silnej obchodnej činnosti a sprísnenia sezónnych dodávok v krajinách vyvážajúcich do južnej pologule. Medzinárodné ceny ryže sa taktiež zvýšili,“ pokračoval Korpáš.

Index cien rastlinných olejov FAO dosiahol v januári v priemere 176,3 bodu. Od predošlého mesiaca tak narástol o 11,6 bodu (7,0 percent) a dosiahol trojročné maximum. Medzinárodné hodnoty palmového oleja rástli už šiesty mesiac po sebe. Ceny sójových a slnečnicových olejov taktiež stúpli. Ceny repky olejnej sa vyšplhali na najvyššiu úroveň od mája 2014.

Index cien mlieka a mliečnych výrobkov FAO dosiahol v januári v priemere 200,6 bodu, čo predstavuje nárast oproti predošlému mesiacu o takmer 1,8 bodu (0,9 percenta). Medziročne stúpla hodnota indexu o 18,5 bodu (10,2 percenta). „V januári sa všetky cenové ponuky masla, syra a odstredeného sušeného mlieka (SMP) pre silný dopyt a zníženú dostupnosť v niektorých častiach sveta zvýšili. Cenovú podporu poskytla aj nízka sezónna produkcia mlieka v Oceánii. Naopak ceny sušeného plnotučného mlieka (WMP) klesli,“ doplnil Matej Korpáš.

Index cien mäsa FAO klesol v januári o 7,5 bodu na aktuálnu hodnotu 182,5 bodu. Ide o prvý pokles po jedenástich mesiacoch nepretržitého rastu. Medziročne stúpol index o 22,4 bodu (14,0%). Cenové ponuky pre všetky kategórie mäsa zastúpené v indexe v januári poklesli. Najviac klesli ceny ovčieho mäsa, po ktorých nasledovalo hovädzie mäso, bravčové a hydinové mäso.

Index cien cukru FAO dosiahol v januári v priemere 200,7 bodu, čo je o 10,4 bodu (5,5 percenta) viac ako v decembri. Ide o štvrtý po sebe idúci mesiac rastu a najvyššiu úroveň od decembra 2017. „Posledný nárast bol vyvolaný očakávaním 17-percentného poklesu produkcie v Indii, o 66 percent tiež klesla výroba v najväčšom brazílskom produkčnom regióne (stredisko-juh) a 25-percentný pokles úrody zaznamenali v Mexiku. Nedávny pokles cien ropy a pokračujúce oslabovanie brazílskej meny (Real) voči americkému doláru do veľkej miery obmedzili rozsah nárastu medzinárodných cien cukru,“ uzavrel Matej Korpáš.

Index cien potravín FAO (FAO Food Price Index; FAO je skratka pre Food and Agriculture Organization, v preklade Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) je mierkou mesačných zmien medzinárodných cien základných potravinárskych komodít. Počet bodov 100 predstavuje priemerná cena komodít z rokov 2002 – 2004.