Monitorujeme postoje kandidátov na prezidenta k vojnovým konfliktom. Kto sa ako zachoval?

Bratislava 26. marca 2024 (HSP/Foto:TASR – Pavel Neubauer, Jaroslav Novák)

Ani maďarský volič, ani slovenský už nebude mať k dispozícii toho svojho kandidáta, ktorému odovzdal hlas srdcom. Len málokto z tejto skupiny voličov mohol veriť, že ich kandidát do druhého kola postúpi. Možno nemá dôvod tešiť sa z výsledku, ktorý jeho kandidát dosiahol, nemal byť však byť sklamaný, či znechutený. Hnev na celý svet nie je na mieste, dôvod ignorovať 2. kolo neexistuje 

V druhom kole nastupuje voľba rozumom. Aj jeden aj druhý bude voliť menšie zlo. Bude vyberať toho, ktorý najmenej vo funkcií hlavy štátu poškodí jeho, jeho rodinu, komunitu, národ, štát v ktorom žije. Nakoľko bude voliť hlavu štátu je dôležité pozrieť sa na hriechy spáchané Ivanom Korčokom, či Petrom Pellegrinim voči ľuďom, národu, štátu. Každý z nich je v politike, či štátotvorných aktivitách už nejaký ten piatok. Komu záležalo viac na sebe ako na tých druhých? Kto mal na 1. mieste záujem Slovenska a kto záujem iných mocností?

Múdri ľudia vedia, že charaktery sa ukazujú v krízových situáciách. Čo robili a aké postoje zaujímali obaja kandidáti v rôznych takýchto situáciách? Ako principiálne sú postoje oboch kandidátov k vojenským konfliktom, agresii, mieru. Koho postoje robia Slovensko bezpečnejšou krajinou? Pripomeňme si niektoré udalosti a postoje prezidentských kandidátov k ním.

Bombardovanie Juhoslávie 1999

Bombardovanie Juhoslávie bolo vykonané leteckými silami členských štátov NATO, bez súhlasu bezpečnostnej rady OSN, v rozpore s medzinárodným právom. Propagandisticky bolo odôvodnené naliehavou potrebou zastaviť humanitárnu krízu spôsobenú etnickými čistkami v srbskej provincii Kosovo.

Slovensko sa na útoku na vtedajšiu Juhosláviu priamo nepodieľalo. Avšak vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu v súvislosti s ambíciou stať sa členom NATO, vykonala istú nadprácu, keď otvorila spojencom vzdušný priestor Slovenska a umožnila bombardérom aliancie zhadzovať bomby na vojenské, ale aj civilné ciele v Juhoslávii.

Ivan Korčok, v tom čase po úspešnom výmene Mečiarovho kabáta za Dzurindov zimník zastupoval Slovensko pri NATO. Nie sú známe žiadne principiálne postoje, vyhlásenia Ivana Korčoka, odsudzujúce agresiu NATO voči Juhoslávii, hoci sme vtedy ešte členom aliancie neboli.

Kde stál v tom čase Peter Pellegrini, nie je známe, nakoľko v čase bombardovania Juhoslávie podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba.

„Humanitárne bombardovanie“, s použitím zakázanej kazetovej munície a munície s ochudobneným uránom trvalo nepretržite 78 dní, počas ktorých dopadlo na Srbsko 22-tisíc ton výbušnín. Dodnes generácia, dotknutá jeho následkami, trpí zvýšeným výskytom rôznych druhov rakoviny. V troskách 40-tisíc domov, škôl a nemocníc našlo smrť aj dve tisíc civilistov.

Vojna v Iraku 2003

Agresiu koalície ochotných v Iraku pod vedením USA v roku 2003 Ivan Korčok, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí, obhajoval. Nevidel problém s použitím sily aj bez rezolúcie BR OSN, či s porušením medzinárodného práva.

Postoj Petra Pellegriniho, už ako asistenta poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho za Smer je možné stotožniť s postojmi, ktoré v tom čase zastával jeho predseda. Róbert Fico a jeho strana stála v danom čase na strane mieru, odsúdila vytvorenie koalície ochotných.

Slovensko sa do vojny zapojilo len symbolicky. Do susediaceho Kuvajtu sme vyslali vojakov, ktorí sa neskôr presunuli do Iraku. Bolo to až na základe schválenej rezolúcie BR OSN. Po nástupe k moci slovenský kontingent z Iraku Ficova vláda stiahla.

Podľa oficiálnych štatistických údajov od roku 2003 do 2023 na následky vojny vedenej koalíciou ochotných zomrelo 210 519 civilistov (tu). Niektoré zdroje uvádzajú oveľa vyššie čísla. Podľa jedného odhadu z konca roka 2006 ich bolo od invázie vedenej Spojenými štátmi do októbra 2006 viac ako 650 000. Počet ľudí vyhnaných z domovov sa počíta v miliónoch.

Rusko-Gruzínska vojna 2008

V roku 2008 vypukol aj vojenský konflikt medzi Gruzínskom a Ruskom. A hoci aj Spojené štáty považovali v danom čase zásah Ruska za reakciu na vpád gruzínskej armády do Cchinvali, dodnes v našich korporátnych médiách ústami vojnových jastrabov, medzi ktorých patrí aj Ivan Korčok, neustále zaznieva dezinformácia o ruskej invázii do Gruzínska. Písali sme o tom tu. A dnes sa tento zásah Ruska prirovnáva k nevyprovokovanej invázii na Ukrajinu v roku 2022. V jednom aj druhom prípade sa zamlčiavajú príčiny ruského zásahu.

O postoji Petra Pellegriniho k vojenskému zásahu Ruska v Gruzínsku je možné potvrdiť len toľko, že nepatrí medzi slovenských vojenských jastrabov. A ako funkcionár Smeru-SD odmieta akúkoľvek agresiu, je hlasom mieru.

Podpis zmluvy DCA so Spojenými štátmi

Prvé rokovania o dohode medzi vládami SR a Spojených štátov prebiehali v roku 2018, teda počas vlády Petra Pellegriniho, vtedajšieho podpredsedu strany SMER – sociálna demokracia, a to so zapojením dotknutých subjektov štátnej správy SR.

V čase, keď o dohode DCA hlasoval parlament vo februári 2022, strana Hlas-SD slovami Petra Pellegriniho vyzvala predstaviteľov vtedajšej vládnej koalície k stiahnutiu slovensko-americkej obrannej dohody z rokovania parlamentu. „Urobte toto výrazné politické gesto na upokojenie vnútropolitickej situácie na Slovensku,“ povedal. Ako ďalej dodal, efektívna zahraničná politika sa nedá robiť bez silnej vnútropolitickej dôvery a zahraničnopoli­tickej zhody naprieč celým spektrom. „Ide o nevýhodnú zmluvu,“ vyhlásil Pellegrini.

Ivan Korčok v pozícii ministra Zahraničných vecí a Európskych záležitostí v Hegerovej vláde bol spolu s Jaroslavom Naďom dohodu v USA podpísať. A takto v tom sa k nej v tom čase vyjadril:

“Posilnenie obrannej spolupráce s hlavným garantom našej bezpečnosti, najmä v čase prehlbujúcej sa neistoty a geopolitického napätia, je pre Slovenskú republiku prirodzeným krokom. Navyše by sme nemali zabúdať, že sme poslednou krajinou na východnej hranici EÚ a NATO,”

Návrh dohody v tom čase odmietla občianska spoločnosť a ako celok aj Generálna Prokuratúra. K návrhu dohody uplatnila v medzirezortnom pripomienkovom konaní 35 zásadných pripomienok, ktoré ministerstvo obrany síce vzalo na vedomie, ale hodilo ich v podstate do koša.

Vojenský konflikt na Ukrajine 2022 –

Ivan Korčok ako kandidát na prezidenta v súvislosti s prebiehajúcim vojenským konfliktom na Ukrajine zaujíma nekompromisný postoj: „Rusko je agresor a Ukrajina jeho obeť. Len málo situácii v živote a politike je tak jednoznačných. Výsledok vojny na Ukrajine bude mať zároveň fatálny dopad na bezpečnosť Slovenska a celej Európy. Slová predsedu vlády o tom, že v Kyjeve nie je vojna, alebo slová predsedu parlamentu o tom, že v Kyjeve padne nejaká raketa len sem-tam sú zbabelé a poškodzujúce záujmy Slovenska. Bezpečnosť Ukrajiny zvyšuje našu bezpečnosť a prosperujúca Ukrajina znamená nové príležitosti na rozvoj pre východ Slovenska. Podporovať Ukrajinu a robiť všetko preto, aby sa ubránila je preto nielen našou povinnosťou, ale je v našom záujme.“

Hlas-SD Petra Pellegriniho zaujal od začiatku tiež jednoznačné stanovisko:

„Trvali sme na tom, že hlavne EÚ musí dokázať svoju dospelosť riešiť zásadné problémy na kontinente. Ak dnes niektorí z koalície pociťujú politické víťazstvo, že predsa len prišlo na ich slová o vojne, podľa môjho názoru sme prehrali všetci. Z vojny a zo straty na ľudských životoch, z migrácie a energetickej krízy sa nemôže tešiť nikto. HLAS-SD jasne odsúdil vojenskú agresiu Ruska. Je neprípustné, aby ktokoľvek na svete odôvodňoval vojenský útok na iný štát prepisovaním dejín iného národa, spochybňovaním jeho národnej integrity a územnej celistvosti. Ide o bezprecedentný čin, ktorý spochybňuje ustanovený medzinárodný poriadok a priamo sa dotýka aj územnej celistvosti Slovenskej republiky. Máme svoju skúsenosť z dejín, a preto sme nikdy nepodporili a neuznali Kosovo. To, čo sa dnes deje na Ukrajine, je nebezpečný precedens aj pre nás. Aj na základe toho sme jasne hlasovali v parlamente za uznesenie Národnej rady k vojne. „HLAS-SD mal v otázke konfliktu od začiatku jasno. Podporujeme mierové iniciatívy európskych lídrov s cieľom zmierniť napätie medzi Kyjevom a Moskvou. Boli sme do poslednej chvíle presvedčení, že existujú možnosti, ako riešiť sporné otázky mierovou cestou.“

Vojna Izraela s Hamasom v Gaze 2023 –

Neprimeraný vojenský zásah Izraela, ktorý už priniesol cez 30 000 obetí, považuje Ivan Korčok za legitímnu odpoveď Izraela na októbrový vražedný vpád Hamasu na územie Izraela, pri ktorom Hamas zavraždil 250 a zranil 1590 občanov Izraela.

Vyjadrenie Petra Pellegriniho k vojenskej operácii Izraela v Gaze nie je dohľadateľné.

Vojna a mier

Na výber nám v druhom kole zostali dvaja liberálni kandidáti. Aj jeden aj druhý už bol potľapkaný v Bielom dome. Ani jeden, keby bol pri moci by Globsec do pražského vyhnanstva neposlal. A Treba priznať, že diplomatická kariéra Ivana Korčoka vytvárala oveľa viac príležitostí na vyjadrovanie sa, či zaujímanie postoja k rôznym vojenským konfliktom v porovnaní s čisto politickou kariérou Petra Pellegriniho.

Napriek tomu je možné z analýzy dostupných zdrojov navnímať militantnejšie postoje Ivana Korčoka. Ivan Korčok a rusofóbovia, ktorí dnes podporujú jeho kandidatúru ako Jaroslav Naď, Mikuláš Dzurinda, Juraj Krúpa sa pozerajú inými očami na agresiu zo strany USA, NATO ako na agresiu zo strany napr. Ruska. Aj porušovanie medzinárodného práva zo strany veľmocí merajú dvomi metrami.

Naproti tomu v Smere-SD ako aj v Pellegriniho Hlase sa k porušovaniu medzinárodného práva stavajú principiálne. Plne chápu, že existenciu Slovenska bytostne chráni medzinárodné právo. A že apel na jeho dodržiavanie a upozorňovanie na jeho porušovanie kýmkoľvek, je otázkou nášho prežitia.