Bratislava 21. marca 2024 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Niektoré, tzv. konzervatívne médiá by sa mali premenovať na „progresívnych kresťanov“. Nálepkujú, súdia a sloboda slova im nič nehovorí. Čo to má spoločné s kresťanstvom?
S pravou podstatou kresťanstva, ktorou je láska k blížnemu bez nadradených hodnotiacich úsudkov, to nemá spoločné zhola nič. So slobodou prejavu tobôž nie.
Jedno zo slovenských médií, ktoré sa údajne hlási ku konzervatívnym postojom a kresťanským hodnotám, sa svojimi úvahami čoraz viac odkopáva. Niektoré z publikovaných článkov by totiž pokojne mohli vyjsť v ktoromkoľvek mainstreamovom propagandistickom denníku a čitatelia by v spôsobe uchopenia témy nepocítili žiadny rozdiel .
Keďže naratív „lebofico“ zaberá na respondentov čoraz menej, momentálne je v kurze „lebohlas“.
Tentoraz sa toto údajne kresťanské médium pustilo do slovenského ministra vnútra. Iba preto, že rečnil v relácii „u extrémistu“ .
Minister vraj stratil elementárnu súdnosť a dokonca sa mal „ zblázniť“. Tak po poriadku, vážení cenzori, skrývajúci sa pod maskou snobských kresťanov a akejsi nadradenej kresťanskej elity, ktorá s ľudovou zbožnosťou a tradíciami nechce mať nič spoločné, zato však preberá čoraz viac progresívnych naratívov, vrátane snáh o oklieštenie slobody prejavu. Odkedy určujete a schvaľujete, v akom médiu môžu slovenskí ministri a verejní činitelia vystupovať, komu môžu poskytnúť rozhovor a komu nie?
Verejnosť môže mať na rôzne médiá a youtuberov názor, aký si zvolí. Niekto ich relácie na Youtube sleduje, niekto ani netuší o kom je reč a iným môže prekážať expresívny spôsob prejavu. Ďalším sú celkom ukradnutí alebo naopak, ich reči považujú za poburujúce. Pre každého však platí prezumpcia neviny, to by mali v „kresťanskom médiu“ vedieť. Po druhé – stačí nesledovať relácie, ktoré sa nám z akéhokoľvek dôvodu priečia a presmerovať našu pozornosť inde. Údajne konzervatívne a kresťanské médium však presmerovalo pozornosť na ministra vnútra a jeho „rečnenie v nevhodnej spoločnosti.“ Nie napríklad na ministrove úspechy a ráznosť v boji proti nelegálnej migrácií, bože uchovaj. Veď čo by si vlažní a liberálni kresťania stojaci svorne na pódiách s progresívcami pomysleli?
Každý vládny činiteľ súčasnej koalície je natoľko svojprávny, aby sa vedel rozhodnúť a niesť zodpovednosť za to, v akom médiu sa objaví. Nepotrebuje k tomu schvaľovaciu komisiu ani povolenie od mainstreamových „literátov“, ktorí zrážajú opätky pred slovenskou i nadnárodnou oligarchiou, no tvária sa ako arbitri pravdy. Pravdy s malým dovetkom – povolenej a schválenej.
Navážať sa kvôli mediálnym výstupom do ministra vnútra, navyše slovníkom progresívnych denníkov (u nich sme na nenávistnú a patetickú rétoriku voči opačným názorom či stranícky „nevyhovujúcim“ politikom už zvyknutí) je nízke a zďaleka nie kresťanské. Zakaždým vyťahovať ako eso z rukáva otrepanú hrozbu o „konšpiračných médiách“ odhaľuje chabosť argumentácie. Nie hĺbavosť ducha, aká by sa od „kresťanských autorov„ očakávala.
Keď už je reč o elementárnej súdnosti, kde boli všetci apoštoli mainstreamovej kresťanskej pravdy, keď sa na Slovensku pričinením minulej vlády diali do neba volajúce nezákonnosti? Nehovoriac o absurditách typu zákaz vychádzania po 20. hodine počas pandémie. Už chýbal len príkaz zatemniť okná ako za Protektorátu, a absurdnosť vtedajších vládnych opatrení by dosiahla vrchol. Vtedy sa v tejto „konzervatívno-kresťanskej“ redakcii nechytali za hlavu a verejne nekonštatovali, že ten či onen minister stratil elementárnu súdnosť a zrejme sa zbláznil.
Ono je to vlastne jednoduché a prvoplánové. Odvrátiť pozornosť čitateľov od dôležitejších tém k bulvárnym titulkom a búrke v pohári vody. Za povšimnutie stojí, že sa na to podujali práve tí, ktorí by mali dvakrát merať a raz rezať. Tí, ktorí sa síce oháňajú kresťanskými hodnotami, no nechodia ďaleko po slová plné odsudzovania.
„Nesúďte, aby ste neboli súdení“ … im zrejme nič nehovorí. Začínajú sa totiž čoraz väčšmi podobať tým, proti ktorým sa vraj vyhraňujú: progresívcom, ktorí by najradšej zavreli ústa každému, kto čo len hlesne slovko nesúhlasu. Spolu s nimi omieľajú frázy o totalite a autoritárskom režime, sami sa však k slobode voľby a prejavu stavajú autoritársky. Rečnenie ministra v nejakej relácii im prekáža, ale okydávanie Slovenska v Bruseli – na pravidelnej báze iniciované slovenskou opozíciou, si ledva všimnú. Vtedy elementárnu súdnosť opozičných politikov neriešia ani nehľadajú. Pravda, ťažko je hľadať elementárnu súdnosť tam, kde sa vyskytuje zriedkavo alebo nikdy neexistovala.
Je ľahšie obúvať sa do predstaviteľa vládnej koalície a vytiahnuť z klobúka doslova čokoľvek, než poukázať na bezbrehé farizejstvo slovenskej opozície, ktorá má tú drzosť sa čo len zmieniť o právnom štáte a nezávislosti médií – pretože to, čo za ostatné roky v tejto oblasti počas vládnutia, za výdatnej pomoci progresívnych aktivistov predviedla, ju úplne diskvalifikuje.
Údajne kresťanskému médiu to však neprekáža. Najväčšou senzáciou na programe dňa je predsa turné ministra vnútra po rádiách. Treba ho z pozície nadradenosti efektívne zotrieť, označiť jeho voličov za nehodných. Tak po kresťansky.
A taktne mlčať o tom, aké škody napáchala na slovenskom národe bývalá vládna garnitúra. Inak by príbeh o súčasnej zlej vláde a dobrej opozícii, ktorá spraví zo Slovenska zem zasľúbenú, podobnú obrázkom zo Strážnej veže, stratil dôveryhodnosť a grády.
Prečítajte si tiež:
- Progresívci prerazili ďalšie dno, reaguje podpredseda parlamentu na status prezidentky
- Návrh zákona meniaci RTVS: Šimkovičová reaguje na pripomienky
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
