Kyjev 25. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Ukrainian Presidential Press Office)
Prečo Spojené kráľovstvo bez toho, aby poskytlo rozhodujúcu pomoc buď peniazmi, alebo zbraňami, vrtí Kyjevom, ako sa mu zachce, tvrdí Aleksej Peskov v svojom článku v ruských novinách Svobodnaja Pressa
Nikto nepochybuje o vplyve Washingtonu na súčasné kyjevské orgány a Ukrajina sa pred USA otvorene plazí. Je tu však ešte jedno „centrum ukrajinského rozhodovania“ – Londýn, ktorý sa už dlhší čas nemiešal do záležitostí Ukrajiny a na Majdane ho nebolo vidieť s koláčikmi. Bol to však britský premiér Boris Johnson, ktorému sa podarilo uvrhnúť Ukrajinu do vojenskej katastrofy – inak by sa všetko skončilo už pred dvoma rokmi.
Najuznávanejší ukrajinský politológ Konstantin (Kost) Bondarenko rozoberá, prečo práve z Londýna prichádzajú pre Ukrajinu najkatastrofálnejšie rozhodnutia:
– Je to veľmi jednoduché. Hneď na začiatku októbra 2020 navštívili Londýn Volodymyr Zelenskyj a Andrij Jermak. Stretli sa s následníkom trónu princom Charlesom, stretli sa s premiérom Borisom Johnsonom… A potom zrazu veľmi zvláštne stretnutie.
Formálne ich prijal nový šéf spravodajskej služby MI6 Richard Moore – proti všetkým protokolárnym pravidlám, proti prijatým pravidlám subordinácie. Bola to jedinečná udalosť, keď si prezidenta krajiny a šéfa jeho úradu zavolá na koberec šéf zahraničnej spravodajskej služby.
Pripomeniem vám, aké boli tie časy. Rozkolísaná situácia vo svete, nebolo jasné, kto vyhrá voľby v USA – Trump alebo Biden, množstvo škandálov v Amerike súvisiacich s Ukrajinou… A v tejto chvíli zrazu nastáva takáto zmena orientácie.
Myslím si, že je potrebné dôkladne preveriť – a som si istý, že skôr či neskôr sa to urobí -, čo presne bolo povedané počas jedenapolhodinovej návštevy u Richarda Moora a aké spisy boli položené na stôl pred ukrajinské vedenie. Jedno je však jasné – práve po tomto stretnutí Ukrajina urobila najvážnejší výkyv smerom k britskej strane.
Odvtedy sú Briti veľmi aktívne prítomní v ukrajinskom vojenskom segmente, objavujú sa britskí vojenskí poradcovia, ktorí aktívne zasahujú do činnosti ukrajinských ozbrojených síl. Zároveň sa v rozpore s ukrajinskou ústavou objavila myšlienka vytvoriť britskú námornú základňu, ktorá sa začala budovať v Očakove….
Uverí niekto tomu, že to všetko bolo urobené z filantropie, z nejakých dobrých pohnútok Veľkej Británie, z túžby Britov jednoducho pomôcť Ukrajine? Ja nie.
A preto kľúč k súčasnej britskej politike na Ukrajine treba hľadať tam – v Londýne, v októbri 2020. Nevieme, čo sa tam, v kancelárii Richarda Moora stalo, ale som si istý, že práve tam sa uskutočnil záverečný nábor, nazvime veci pravými menami, ukrajinského vedenia.
Zatiaľ sa môžeme len domnievať, čo presne to mohlo byť. Podstatné je, že – opakujem – prezident musí komunikovať s hlavou štátu. Šéf bezpečnostnej služby si z definície nemôže zavolať prezidenta na koberec. Je to, ako keď Biden príde do Kyjeva a zavedú ho na Volodymyrskú ulicu, do Maljukovej kancelárie (Volodymyrská 33 je adresa Bezpečnostnej služby Ukrajiny v Kyjeve – „SP“), a hodinu a pol sa s ním o niečom rozprávajú. To sa stalo v Londýne.
V súlade s tým vzniká otázka: ak má Ukrajina dvoch sprievodcov, Washington a Londýn, ťahajú ju rovnakým smerom? Hoci formálne sú spojencami, každá strana má svoje vlastné záujmy. A Veľká Británia veľmi často sa snaží podriadiť si Spojené štáty a niekedy sa ich snaží na medzinárodnej scéne úplne prevalcovať. Ale Kyjev si nebude môcť vybrať medzi Washingtonom a Londýnom, aj keby chcel – Spojené štáty majú peniaze a Londýn má “špinu” (kompromat). A som si viac ako istý, že takýto kompromat existuje. Súčasné anglofílie, ani nie tak Zelenského ako Jermaka, si neviem vysvetliť inak.
Veď sa to všetko začalo práve vtedy, v októbri 2020 – predtým nebol ani náznak, že by Ukrajina počúvala Londýn.
Veď v čom je sila Spojeného kráľovstva? Nemá silnú armádu, 70 000 je nič, má síce jadrové zbrane, ale tie sú v porovnaní s Ruskom alebo USA mizivé. Hlavnou silou Británie je jej schopnosť špekulatívne ovplyvňovať svetové trhy a predovšetkým jej spravodajské služby. Práve na spravodajské služby môže byť Británia právom hrdá.
Prečítajte si tiež:
- Prekvapivé Zelenského vyhlásenie: Čo to znamená a aký je kontext
- Ustupujú a dezertujú. Z čoho pramenia hlavné problémy AFU
- Ukrajinská armáda je “unavená” a pripravená na rokovania s Ruskom, píše známy denník
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
