Podľa správy Čína tvrdí, že Rusko bolo nútené prijať také rozhodnutie, pretože sa obávalo, že dodanie raketových systémov S-400 by v tomto okamihu ovplyvnilo snahy Čínskej ľudovej armády v boji proti pandémii a spôsobilo by to znepokojenie pre Čínu.
K tomuto tvrdeniu je potrebné poznamenať, že je dosť nepravdepodobné, pretože k pozastaveniu došlo iba niekoľko dní potom, čo Rusko obvinilo Čínu zo špionáže, a to napriek tomu, že tieto dve krajiny zdieľali v priebehu posledných rokov nadštandardne dobré vzťahy.
Nedávno, pred zastavením dodávky, bol prezident Petrohradskej arktickej akadémie sociálnych vied Valery Mitko obvinený ruskými úradmi z systematického odovzdávania tajných dokumentov čínskej spravodajskej službe.
Teraz všetko nasvedčuje tomu, že za rozhodnutím stopnúť dodávky S-400 stojí práve tento incident.
Systém S-400 „Triumf“, ktorý je považovaný za jeden z najmodernejších systémov protiraketovej obrany na svete, je schopný ničiť ciele vo vzdialenosti až 400 kilometrov a vo výške až 30 kilometrov.
V súčasnosti má obranný systém S-400 okrem Číny aj Rusko, Bielorusko a Turecko. India podpísala v roku 2018 obchod za 5,4 miliárdy dolárov a svoju prvú S-400 pravdepodobne získa do roku 2021.
O nákup ruskej technológie prejavilo záujem niekoľko ďalších krajín – Irán, Irak, Saudská Arábia, Katar, Vietnam, Maroko. Čína podpísala vládnu zmluvu na nákup systémov S-400 s Ruskom v roku 2014 v hodnote 3 miliárd dolárov a svoju prvú dodávku S-400 dostala už v máji 2018. Je otázne, ako celú špionážnu aféru Rusko vyhodnotí, ale môže sa celkom dobre stať, že prvá dodávka systémov S-400, bola pre Čínu zároveň aj poslednou.
Andrea Lopatková