Konfrontácia s inou realitou

Bratislava 30. januára 2017 (HSP/TASR/Extra plus/Gabriela Pastvová/Foto:Extra plus/Jana Birošová, Kristián Majzlan)

Rukopis generála Jozefa Marka sa dočkal kompletného vydania

V decembri 2015 sa útulné priestory kaviarne Café Štefánik v Ivanke pri Dunaji stali kolískou tretej časti rukopisu generála Marka s názvom Osobné spomienky na SNP. Takmer do roka a do dňa – 26. januára 2017 – sa na rovnakom mieste konala prezentácia prvého a druhého dielu jeho spomienok a poznámok s titulom Konfrontácia s inou realitou. Jej autormi sú plk. v. v. Ing. Ján Dibala a genmjr. v. v. Ing. Emil Vestenický. O vydanie publikácie a jej prezentáciu sa aj tentoraz postaralo vydavateľstvo Mayer media pod vedením Lenky Eremiášovej.

Priebehom podujatia sprevádzal hostí moderátor Martin Kopor, ktorý priblížil kúsok zo životopisu generála Marka a citoval úryvky z knihy. S príhovormi vystúpili autori diela plk. v. v. Ing. Ján Dibala a genmjr. v. v. Ing. Emil Vestenický, syn generála Marka Ivo i riaditeľka vydavateľstva Mayer media Lenka Eremiášová. Na prezentácii sa zúčastnili niektorí poslanci NR SR, starostovia a primátori miest, zástupca ZMOS-u, zástupcovia niektorých ambasád na Slovensku a ďalšie osobnosti kultúrneho, spoločenského, medicínskeho, vedeckého, armádneho a historického života.

“Bola to náročná práca s rukopisom. Niektoré časti zabavila polícia, niektoré generál Marko písal dvakrát. Tých pamätí bolo osem zväzkov a k tomu rôzne poznámky. Napriek deklarovanej rovnosti dvoch štátov v prvej Československej republike bolo Slovensko v úzadí v občianskom živote, štátnych službách aj v armáde. Na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave v rokoch 1922 až 1930 boli z počtu študentov iba štyri percentá Slovákov. Čistky v armáde boli za Benešovej vlády už pred Povstaním i neskôr. No aj po 73 rokoch je ešte veľa vecí nespracovaných o SNP. Stále je čo objavovať, aby to bolo objektívne zhodnotené. Preto má kniha taký názov,” povedal Ján Dibala.

Podľa Emila Vestenického by nemali byť vo vedení štátu neschopní jednotlivci. “Moc u takých je veľmi nebezpečná vec. Pred Mníchovskou zradou malo Československo jednu z najkvalitnejších a najlepšie vyzbrojených armád v Európe. Prezident Beneš namiesto boja za štátne záujmy akýkoľvek odpor vzdal. Armáda sa disciplinovane, ale tragicky podrobila politickej vôli a ustúpila. Dôsledkom bola okupácia Nemeckom, Poľskom a Maďarskom, no a Beneš abdikoval a ušiel na západ. Pri vojenskom odpore by všetko následné mohlo byť inakšie,” konštatoval Vestenický.

Generál Jozef Marko dokončil rukopis spomienok v novembri 1970. Žiaľ, dlhé roky sa nenašiel vydavateľ, ktorý by bol ochotný sprístupniť jeho prácu verejnosti. Situácia sa opakovala až do septembra 2015, keď sa riaditeľka vydavateľstva Mayer media Lenka Eremiášová rozhodla cez Romana Stopku, ktorý sa podieľal na prvopočiatočnom financovaní zozbierania podkladov na vydanie knihy osloviť priamo editorov rukopisu plk. v. v. Jána Dibalu a gen. v. v. Ing. Emila Vestenického. Spolupráca sa osvedčila a jej výsledkom je kompletné knižné vydanie rukopisu generála Marka rozdeleného do dvoch publikácií.

Okrem Markovho textu je v knihe nemeckým historikom Wolfgangom Wenohrom hodnotenie priebehu SNP, povstaleckého vojaka a dôstojníka. Konfrontáciu Markovho popisu udalostí rozsiahlymi pripomienkami hodnotí vtedajší minister obrany SR generál Ferdinand Čatloš. V prílohe uvádza text Mníchovskej dohody, Čatlošov plán na Povstanie, Nariadenie o podriadení slovenských jednotiek nemeckým vojenským veliteľstvám, zánik Hlinkovej gardy a iné dokumenty. V závere sú portréty vojenských osobností a organizačné štruktúry partizánskych a iných vojenských jednotiek v roku 1944.

Marko bol priamy organizátor príprav a jeden z vrcholových riadiacich i zabezpečujúcich pracovníkov SNP. Čitateľ sa dozvie o politických aj vojenských zmenách a rozhodnutiach, o vyhlásení SNP a povstaleckých bojoch v rôznych regiónoch. Tiež o osobných perzekúciách od roku 1948. “Bol som odsúdený najskôr na päť rokov ťažkého žalára, potom na 14 rokov. Vo väzniciach som si odpykal dohromady sedem rokov,” končí svoje spomienky Jozef Marko.