Keď toto varšavské fórum pôvodne plánovala ešte v minulom roku Trumpova administratíva, cieľom bolo dostať Washington z diplomatického ochladenia, ktoré nastalo po jeho odstúpení od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom.
Odstúpenie podľa Cunninghama znamenalo izolovanie USA od iných signatárov: Ruska, Číny a Európy.
“Uskutočnením konferencie na vysokej úrovni o Iráne bolo ale myšlienkou spáliť diplomatické postavenie Washingtonu na Blízkom východe,” hodnotí zámer USA s tým, že problémom bolo, že väčšina ostatných účastníkov v tom nachádzala “pokus Washingtonu o medzinárodnú podporu k ďalšej antagonizácii Iránu cez ekonomické sankcie”.
Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zarif označil konferenciu vo Varšave za “zúfalý protiiránsky cirkus”.
Európske štáty sa jej nechceli zúčastniť preto, lebo jej program by ďalej podkopal úsilia EÚ o zachovanie iránskej dohody. A tak na nej nebola nebola ani šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová a ani predstavitelia z Ruska, Turecka, Kataru a Libanonu.
Washington poslal významnú delegáciu na čele s viceprezidentom Mikeom Penceom, ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom a “špeciálnym poradcom” pre politiku Blízkeho východu Jaredom Kushnerom, zaťom prezidenta Trumpa.
Aktualizovaný názov konferencie “Budúcnosť mieru a bezpečnosti na Blízkom východe” mal zakryť počiatočné nepriateľské zameranie na Irán a program bol rozšírený o diskusie o Sýrii, Jemene a o izraelsko-palestínskom mierovom procese.
Cunningham k tomu poznamenáva, že potom “dá sa asi predpokladať, ako bude prebiehať mierová a bezpečnostná konferencia o Blízkom východe bez Iránu, alebo diskusie o Sýrii bez prítomnosti sýrskej vlády či Ruska”.
Neprišli dokonca ani zástupcovia husíov z Jemenu či niekto z palestínskej samosprávy.
V predvečer konferencie izraelský premiér Benjamin Netanjahu “odtiahol závesy” vyjadrením na Twitteri, že zhromaždenie bolo zamerané na upevnenie “spoločného záujmu vojny s Iránom”.
Teherán poznamenal, že nie je žiadna náhoda, že v prvý deň konferencie vo Varšave došlo v Iráne k jednému z najhorších teroristických útokov, keď 27 členov iránskych revolučných gárd zahynulo pri samovražednom bombovom útoku, a teroristická skupina mala prepojenia na “zahraničné spravodajské služby”.
Začiatkom tohto týždňa Irán oslávil 40. výročie islamskej revolúcie, čo Trump označil za “40 rokov teroru.”
Jeho poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton poslal odkaz, že “nastal čas na koniec”. Ale americkí predstavitelia sa snažili predstierať, že konferencia vo Varšave nebola “udalosťou Iránu”, poznamenáva Cunningham.
Podľa neho, Trumpova administratíva ukázala veľký odpor voči diplomatickým normám, a to aj voči svojim údajným európskym spojencom. Nevie dať jasnú otázku na to, či vojská USA odídu zo Sýrie alebo nie.
“Zmiešané signály z Washingtonu o tejto jedinej otázke sú symbolické pre všeobecnú nesúdržnosť a neúspešné vedenie v Bielom dome,” upozorňuje.
“Prezident Trump sa javí, že chce mať svoj koláč a jesť. Chce ‘unilateralizmus v zmysle America first’ a je príliš rýchly na to, aby prekonal spojencov a ich záujmy – jadrový obchod s Iránom je klasický prípad. Potom, keď sa Trumpova administratíva snaží zmierniť poškodenie chúlostivého správania a usporiadať predpokladanú multilaterálnu konferenciu o Blízkom východe, výsledkom je len veľmi málo, čo nedáva udalosti žiadnu dôveru alebo rešpekt,” konštatuje Cunningham ďalej.
Podľa neho je jasné, že “Washington nemá na Blízkom východe žiadny úmysel dosiahnuť mier a bezpečnosť”. Jeho “šaráda” prezentovať sa ako diplomatický rozhodca sa rozpadá.
Cunningham dodáva, že “posadnutosť Washingtonu konfrontovať sa s Iránom nie je životaschopnou politikou” a rezonuje len u Izraela a Saudskej Arábii, ktorí boli vo Varšave tiež v popredí,
Trumpova administratíva vedela, že musí uskutočniť svoj samit v Poľsku, pretože v západoeurópskych štátoch nie je vítaná. Je to znakom čias, v ktorých sa zdá, že americká diplomacia môže byť hosťom v len okrajových európskych štátoch, ktoré sú príliš servilné k tomu, aby sa smiali z celej tej frašky, uzatvára Cunningham.