Aj keď odmietnutie EÚ by bolo podľa autorovho názoru nezmyselné, jej dnešné usporiadanie má byť dôkladne prehodnotené, aby slúžila národom, ktoré do nej patria.
Sto rokov po skončení 1. svetovej vojny, vyše 60 rokov po podpísaní Rímskej zmluvy a 20 rokov po zavedení eura zachvátila Európu obdobu nemajúca búrka, ktorá hrozí jej pohltením, píše pozorovateľ Le Figaro Nicolas Baverez. Ide o vážne spomalenie tempa ekonomického rastu, aktivitu populistických hnutí v krajinách západnej Európy a tiež o brexit, ktorý sa mení v bezvýchodiskovú situáciu a hrozí chaosom v britskej ekonomike a politickom systéme.
Európska únia je už dnes zovretá kliešťami, píše Baverez. Na jednej strane sú riziká spojené so zhoršením ekonomickej situácie, konfrontáciou medzi USA a Čínou, radikálnym islamizmom a vzostupom “demokratúr“ stále reálnejšie. Na druhej strane je EÚ paralyzovaná rozpormi medzi jej členmi v otázkach riadenia migrácie, bezpečnosti a dokonca aj hodnôt.
Brexit, prudký rast popularity strany AfD v Nemecku a krízy žltých viest vo Francúzsku sa autorovi zdajú byť javmi rovnakej povahy. Vďaka “ľudovej vojne“ vo Francúzsku praskla bublina macronismu – model založený na raste rozpočtových výdavkov na úkor pracovných miest a ekonomickému rastu, čo sa stáva príčinou nepokojov zdaneného obyvateľstva a núti úrady, aby stimulovali kúpnu schopnosť vďaka vonkajšiemu dlhu, čo zase privádza k rastu sociálnych výdavkov a dodatočným poplatkom. Táto “ľudová vojna“ ale zároveň bráni modernizácii Francúzska a reformovaniu EÚ, podotýka novinár.
To všetko sa deje vo Francúzsku pred novým rokom 2019, ktorý hrozí Európe všemožnými nebezpečenstvami, brexitom, ktorý je stanovený na 29. marca 2019, počnúc a končiac voľbami do Európskeho parlamentu. Tie hrozia zmenou európskeho zákonodarného orgánu v podobe talianskeho parlamentu, je ale šanca, že pomôžu spochybniť zmysel, hranice a misie Európskej únie, poznamenáva pozorovateľ Le Figaro.
Kríza, ktorú dnes prežíva EÚ rovnako ako aj USA, sa vysvetľuje čoraz väčším nesúladom medzi novým svetom 21. storočia a politickými systémami, ktoré sa po ukončení studenej vojny len málo zmenili.
Posun kapitalizmu na juh zbavuje stability a prosperity stredné triedy na severe. “Digitálna revolúcia“ spôsobuje škody biznisu a pracovníkom. Nové vlny migrácie v spojení s rastom radikálneho islamizmu podnecujú krízu identity. A zjavný zámer čínskeho “totálneho kapitalizmu“ prevziať v blízkej budúcnosti úlohu svetového lídra zvyšuje obavy obyčajných ľudí.
Pritom zostáva EÚ podľa autorovho presvedčenia aj naďalej nenahraditeľnou štruktúrou a “špirálovitý pád“ Veľkej Británie ukazuje všetku nezmyselnosť návratu k “národnému“ štátu.
Baverez však vyzýva k hlbokému zrevidovaniu európskeho projektu. Hodnoty a hranice EÚ majú byť vysvetlené, neliberálna demokracia jednoznačne odsúdená, otázka zapojenia tureckej “demokracie“ do EÚ má byť definitívne stiahnutá z programu dňa. A zároveň musí Európska únia znovu začať slúžiť národným štátom, ktoré do nej patria, a ich občanom, a nepokúšať sa cez ne prekročiť, vyzýva autor.
“Tyranie a vojny stoja pri našich dverách a nesú strach a násilie. Európa sa musí prebudovať na základe bezpečnosti ako protijedu tomuto strachu a násiliu,“ píše na záver pozorovateľ Le Figaro.