Svet 5. marca (HSP/OR/Foto:tc)
Je už načase, aby sa demaskovali tri mýty, ktoré človeka často paralyzujú pri problematike revolúcie gender. Niet pochýb, že je to revolúcia a že je radikálna.
Mnohí veria, že gender je len menšinová záležitosť, projekt výlučne pre homosexuálov. No gender má historicky dvojaký pôvod a v súčasnosti dvojaké uplatnenie: radikálne feministické a homosexuálne. Tieto dve interpretácie sú neoddeliteľné. To, čo ich spája, je, že mužskú a ženskú identitu, komplementaritu medzi mužom a ženou, manželstvo medzi mužom a ženou, rodinu založenú mužom a ženou, materstvo a otcovstvo a výchovu rodičov považujú za jedny z mnohých spoločenských konštruktov, ktoré sú v rozpore s občianskou rovnosťou a slobodou a následne za diskriminačné predovšetkým voči ženám a homosexuálom.
Na základe tohto pohľadu považujú za nutné systematicky búrať tieto “stereotypy”, ktoré sú v skutočnosti fundamentálnymi a konštitutívnymi prvkami každej ľudskej osoby. Je nutné ich zbúrať všetkými prostriedkami, predovšetkým výchovnými ale aj politickými, legislatívnymi a kultúrnymi (hudba, móda, jazyk).
Toto je podstata podkopávania revolúciou gender. To, že siaha nad rámec radikálnej feministickej a homosexuálnej agendy, je zjavné. Ide o nové zriadenie spoločnosti založenej na “novom ľudstve”, oslobodenom od termínov muž a žena, otec a matka, ženích a nevesta, syn a dcéra, manželstvo a rodina, ktoré už viac nebudú mať miesto v občianskej spoločnosti.
V spoločnosti, ktorá by bola pohlavne nediferencovaná, by ostal už len občan-indivíduum, “oslobodený” od toho, kým v skutočnosti je – oslobodený od predispozícii k láske a šťastiu. Láska pritom vo svojej podstate nikdy nie je individualistická a je vždy osobová. Cieľom gender revolúcie je umožniť všetkým občanom-indivíduám na svete, aby mali bezhraničný prístup k sexuálnemu potešeniu a moc sebaurčenia bez ohľadu na vlastnú pohlavnú identitu.
Pre odmaskovanie druhého mýtu je treba povedať, že gender nie je len jemným hláskom v spoločnosti schopným postihnúť len zopár spoločností či parlamentné väčšiny – ako napríklad vo Francúzsku tzv. Zákonom o “manželstve pre všetkých”. Tým, že sa perspektíva gender v roku 1995 v Káhire na štvrtej svetovej konferencii OSN venovanej ženám stala všeobecnou politickou normou, odvtedy sa stala prioritou naprieč mnohých vlád po celom svete, uplatňuje sa už takmer všade a týka sa všetkých. Keďže jej obsah je neslýchaný a totálne odchýlený od normy, revolúcia gender využíva také stratégie a techniky, pomocou ktorých “jemne” transformuje spoločnosť a ktoré sú takmer nebadateľné. Aj preto mnohí ľudia nemajú o nej ani šajnu.
A nakoniec, gender sa tu nezjavilo len tak znenazdajky, pred pár rokmi. Je pokračovaním dlhého procesu kultúrnej revolúcie západu, ktorej je len logickým predĺžením. Jeho korene v našich dejinách siahajú až do 18. storočia. Nezabúdajme, že Manifest komunistickej strany od Karla Marxa bol publikovaný v roku 1848. Teda 68 rokov pred boľševickou revolúciou.
Prešlo 58 rokov, odkedy sa ideologická interpretácia termínu gender objavila po prvýkrát v USA. No viac než dve a pol storočia nás delia od epochy, v ktorej sa prehlásili všeobecné hodnoty rovnosti a slobody (našťastie okrem iného prispeli aj k rozvoju zmyslu pre ľudskú dôstojnosť každého človeka), a už vtedy boli zle interpretované niektorými filozofmi a inými vplyvnými osobnosťami takým spôsobom, ktorý má trpký dopad na dnešnú spoločnosť a ktorého konečným ovocím je gender.
Vražednú vlnu tsunami si, žiaľ, ľudia všimnú, až keď sa blíži k pobrežiu.
Marguerite Peeters, OR
0.0°C
.jpg)
.jpg)
